Otepľovanie a okysľovanie oceánov spolu úzko súvisia. Zlúčeniny síry sú kľúčovým faktorom a spojivkom týchto dvoch problémov.
"Dvojča" klimatických zmien, okysľovanie oceánov, je obyčajne považované viac za biologické, ako za klimatický problém. Oba sú považované za pararelné a zároveň za separátne. Príčina klimatických zmien je obyčajne prisudzovaná emisiám oxidu uhličitého a okysľovanie oceánov nie je závislé na na zmenách klímy. Niektoré nedávne štúdie ale ukazujú, že oba problémy sú vzájomne previazané a okysľovanie oceánov má vplyv na klimatické zmeny. Okysľovanie oceánov je zníženie pH hodnoty a koncetrácie uhličitanu v morskej vode spôsobenou únikom CO2 do atmosféry.
Nič pozitívne pre živočíchov, v ktorých mušliach či kostrách ma zastúpenie uhličitan vápenatý. Podľa zistení sa preukázal aj negatívny vplyv zvýšenej kyslosti vody na ryby. Nič prekvapujúce, keďže je už dávno známe, že prekyslenie napr. ľudského organizmu má negatívny vplyv na celkové zdravie jedinca. V štúdiách v ktorých bolo pridané CO2 do podrobne sledovaných častí morského prostredia sa ukázal, ako jeden z mnohých výsledkov, pokles dimetylsulfidu produkovaného fytoplanktónom.
Dimetylsulfid je najväčším biologickým zdrojom zlúčenín obsahujúcich síru, ktoré sú veľmi dôležité pre tvorbu mrakov a tvorenie kondenzácie v nich. A ako vieme, oblačnosť má vplyv aj na odrážanie slnečného svetla späť do vesmíru, čo teda ovplyvňuje aj celkovú klímu. Skupina výskumníkov si dala za úlohu zodpovedať na túto otázku pomocu klimatického modelu vyvinutého v inštitúte meteorológie Max-a Planck-a v Hamburgu. Modely simulovali efekt z okysľovania, vyvolaného poklesom produkcie síry a jeho vplyvom na mraky.
Avšak veľkosť poklesu produkcie síry je dosť neistý. Zopár štúdií prišlo s rôznymi odhadmi, koľko klesne produkcia síry ak poklesne aj pH. Lepšie ako to odhadovať, výskumníci spravili simulácie s nízkymi, strednými a vysokými odhadmi. Jedna simulácia nebrala do úvahy spojenie medzi okysľovaním a sírou a poskytovala základ pre porovnanie otepľovania do konca 20. storočia so scenárom priemerných emisií. Následne bol model spustený s tromi odhadmi okysľovania a jeho vplyvu na síru.
V základnom modeli, bol tok biologicky vytvorenej síry z oceánu do atmosféry menší o 7% kvôli zmene klímy. Otepľovanie povrchu oceánu znižuje miešanie so studenšou hlbšou vodou bohatšou na živiny, čo znamená že produktivita fytoplanktónu sa znižuje. Lenže v simuláciách, ktoré zahrňovali dopad okysľovania s prispením síry do atmosféry sa výsledky znížili o 12 až 24%. Do meraní bolo zahrnuté aj zohľadnenie dopadania slnečného svetla na zemský povrch (0,08 W na m2) kvôli otepľovaniu vody kde žije fytoplanktón a 0,18 až 0,64 W na m2, kvôli okysľovaniu. Prihliadalo sa aj na neistotu klímy citlivej na zmeny, čo zodpovedá 0,1 až 0,76°C dodatočným otepľovaním spôsobeným okysľovaním oceánov na konci 20. storočia.
Podľa dosiahnutého výsledku s nastavenými parametrami simulácie, by sa mohlo otepliť do roku 2100 o 2,8 °C. Aj keď si výskumníci dali prácu so simuláciou vývoja otepľovania a vplyvu rôznych faktorov naň, vždy tu bude mnoho ďalších faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Stúpajúce teploty a zmena chemického zloženia morskej vody má významný vplyv na morský život a svoje okolie. Môžme teda povedať, že všetko so všetkým súvisí.
Zdroj: arstechnica.com
Pridať nový komentár