Letokruhy stromov mohli zaznamenať stopy po supernovách v našej blízkosti.
Supenovy sú konečné štádium hviezd pred ich "pretvorením" na bielych trpaslíkov, neutrónové hviezdy... Kebyže v našej tesnej blízkosti exploduje hviezda, okamžite by zanikol všetok život na planéte a stratila by sa atmosféra. Podľa nového výskumu geológa z University of Colorado Boulder Roberta Brakenridgeho, mohli masívne výbuchy energie, ktoré sa odohrávajú tisíce svetelných rokov od Zeme, zanechať stopy v biológii a geológii našej planéty.
Štúdia, ktorá bola zverejnená tento mesiac v Medzinárodnom vestníku astro biológie skúma dopady supernov, čo sú niektoré z najnásilnejších udalostí známeho vesmíru. V priebehu niekoľkých mesiacov môže jedna z týchto erupcií uvoľniť toľko energie, koľko vyžiari Slnko počas svojej životnosti.
Brakenridge skúmal letokruhy stromov, aby získal dôkazy o týchto udalostiach. Jeho objavy naznačujú, že relatívne blízke supernovy mohli teoreticky za posledných 40 000 rokov spustiť najmenej štyri narušenia klímy Zeme. Vedec hľadal hlavne izotop uhlíka, známy ako uhlík-14. Ten sa na našej planéte vyskytuje vo veľmi malých množstvách. Rádiokarbón vzniká, keď kozmické lúče z vesmíru bombardujú atmosféru našej planéty takmer stále.
Poznamenal, že vedci zaznamenali supernovy v iných galaxiách, ktoré vyprodukovali ohromné množstvo gama žiarenia - rovnakého druhu žiarenia, ktoré môže spustiť tvorbu rádioaktívnych atómov na Zemi. Aj keď tieto izotopy nie sú samy o sebe nebezpečné, prudký nárast ich úrovní môže naznačovať, že energia zo vzdialenej supernovy putovala na našu planétu stovky až tisíce svetelných rokov.
Dúfa, že ľudstvo tak skoro nebude musieť spoznať účinky supernovy. Niektorí astronómovia si myslia, že zachytili príznaky toho, že Betelgeuse, červená obria hviezda v súhvezdí Orion, by mohla byť na pokraji zrútenia a prepadu supernovy. Tá je od nás len 642,5 svetelných rokov.
Zdroj: Phys,
Pridať nový komentár