6 vecí, ktoré ste o spánku možno nevedeli

 

Dnešný deň je v kalendároch označený aj ako Svetovým dňom spánku. Pripadá na posledný piatok pred jarnou rovnodennosť a tak je každý rok v iný deň. Zhrňme si pri tejto príležitosti v krátkosti niekoľko zaujímavosti o spánku.

 

 

Ak patríte k ľudom, ktorí sa s pravidelným nočným spaním príliš nekamarátia a radšej vysedávajú v nočných baroch alebo pracujú, nemám pre Vás dobré správy. Vedci totiž zistili, že nedostatok spánku v dospelosti je spojený s problémami s pamäťou v starobe. Výskum vykonala Washington University School of Medicine v Saint Louis. Tím tamojších vedcov zistil, že prerušovaný či inak nekvalitný spánok je spojený so vznikom amyloidových povlakov, čo je indikátor Alzheimrovej choroby. Výskumom tiež prišli na to, že ľudia ktorí strávili spaním menej ako 85% svojho času alebo tí, ktorí sa počas spania prebudili viac ako 5 krát za hodinu sú oveľa viac náchylnejší na vznik Alzheimrovej choroby.

 

Spánok slúži ľudskému mozgu na utriedenie a zorganizovanie všetkých myšlienok, ktoré sme nazbierali počas dňa. Vedci však prišli na to, že pokračovať v učení sa dá aj po zaspatí. Možno sa Vám už stalo, že ste išli spať nespokojný s problémom, ktorý sa Vám nepodarilo vyriešiť a zobudili ste sa s tým, že ste zrazu poznali riešenie. Váš mozog v noci v tichosti pracoval na probléme a vnukol Vám myšlienku na jeho riešenie.

 

Hoci najmä pre mladých ľudí nie je väčší problém zniesť niekoľko bezsenných nocí so šálkou kávy či s energetickým nápojom pri učení, tento proces môže mať vážnejšie dôsledky. Podľa štúdie vykonanej v Surrey University môže menej ako 6 hodín spánku denne časom zničiť niektoré gény, ktoré hrajú kľúčovú rolu pri samoliečení organizmu.

Na tomto zistení sa podieľalo 26 jedincov, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín - prvá skupina spala menej ako 6 hodín denne počas jedného týždňa a druhá skupina spala 10 hodín v rovnakom období. Po týždni boli u prvej skupiny pozorované zmeny vo funkčnosti génov. Dobrou správou je, že ďalší týždeň dostatočne dlhého spánku tento nedostatok napravil.

 

Doteraz som spomínal aké nebezpečné je nemať pravidelný a dostatočne dlho trvajúci spánok. V dnešnej rýchlej a modernej dobe je však niekedy nevyhnutné zostať hore čo najdlhšie. K tomu nám môžu pomôcť nasledujúce veci: kofeín (žiadne veľké prekvapenie), cvičenie, jedlo (najmä ovocie a sladké jedlá), chladnejšie prostredie, rozsvietené svetlá, striedanie činnosti (vystríhanie sa monotónnosti), hranie videohier, striedanie polôh pri činnosti a krátky "šlofík" trvajúci asi 20-30 minút.

 

Poznáte to. Večer si umyjete zuby, prípadne použijete aj dentálnu niť či ústnu vodu, jednoducho vykonáte dokonalú ústnu hygienu. Ráno však po vôni nezostane nič, dokonca sa vôňa zmenila na nepríjemný zápach. Umyť si zuby zubnou pastou či použiť ústnu vodu je to najlepšie čo môžete urobiť pretože tieto produkty vytvárajú v ústach nepriateľské prostredie pre baktérie. Avšak efekt aj tej najlepšej pasty po čase vyprchá a baktérie sa tak začnú množiť. Prečo tomu tak je? Odpoveď je jednoduchá. V ústach máme vlhko a teplo čo je prostredie, ktoré obľubujú baktérie. Počas spánku ich nevyrušujeme žiadnym jedlom a tak sa ich stihne nahromadiť slušná porcia (údajne viac ako je na Zemi ľudí) pričom niektoré z nich uvoľňujú páchnuce zlúčeniny. Navyše, k množeniu baktérii prispieva aj výrazne spomalená tvorba slín.

 

Hoci klasické zvonenie budíka nahradili všemožné zvučky hrajúce z našich smartfónov efekt je stále rovnaký a rovnako nepríjemný. Napriek tomu, že zvonenie vypneme chce sa nám stále spať. A čo viac, chce sa nám spať viac ako keď sme do postele išli. Po nástupe spánku naše telo totiž začne uvoľňovať serotonín do krvného obehu, čo je neurotransmiter spájaný s pocitom dobrej nálady a šťastia. Serotonín nastoľuje blažené pocity a nastavuje tak telo na príjemný odpočinok. Počas 7-9 hodinového spánku sa nám ho v tele nahromadí mnoho a tak niet divu, že sa nám ráno nechce z pohodlnej postele. Na leňošení v postelí po zvonení budíka ma vplyv aj to, že po adekvátne dlhom spánku telo začne produkovať dopamín, ktorý má potlačiť pocity ospalosti a pripraviť nás na prebudenie. Keď vypnete budík a skúšate si ešte poleňošiť v posteli naše telo začne znovu produkovať serotonín. Náš organizmus sa tak trochu stáva chemickým kokteilom a neurotransmitery poskytujú protichodné vplyvy. Takto dezorientovanému telu sa iba ťažko vstáva z postele.

 

Spánok je dôležitý, snažte sa preto dbať na kvalitu Vášho spánku. Nespavosť postihuje 30-45% dospelej populácie. 

 

Zdroj: gizmodo