Majestátne blesky

, Autor: 16cmfan

Dnes na tému bleskov. Od klasických, cez guľové až po Elfov, Škriatkov a Sršania v ich čarodejnom svete hornej atmosféry. Vznikol život na prvotnej Zemi vďaka bleskom? Skutočne kopol Benjamina Franklina výboj blesku? 

Výskum bleskov, čo je a ako vzniká blesk

Mytológia

Fenomén blesku fascinoval ľudské pokolenia už od počiatku vekov. Tento pôsobivý úkaz, zostupujúc z oblohy naším predkom pravdepodobne „zniesol“ prvý oheň. V dávnych časoch sa blesku pripisovali nadprirodzené vlastnosti a spájali sa s ním božstvá, napríklad v Grécku či v slovanskej mytológii tie najvyššie postavy mytologických panteónov Zeus a Perún. Mimochodom, od Perúna je odvodené slovo Parom. Niet sa čomu čudovať, keď si aj dnes tento úchvatný prírodný úkaz nájde svojich priaznivcov.


Začiatky výskumu bleskov

Myšlienka, že blesk je vlastne elektrický výboj sa prisudzuje americkému vedcovi a exprezidentovi v jednej osobe Benjamin- ovi Franklin-ovi. Ten bol tak fascinovaný týmto úkazom, že neraz vedome riskoval svoj život, len aby mohol o bleskoch zistiť čo najviac. 10. mája 1752 vykonal nebezpečný pokus s papierovým drakom, ktorého vypúšťal pomocou bavlneného lanka na ktoré uzlíkom prichytil kovový kľúč, cez ktorý prechádzal ďalej kovový drôt do Leidenskej fľaše, čo bol prvý kondenzátor. Z bezpečnostných dôvodov ale odizoloval časť, ktorou držal v rukách celého draka. Papierový drak sa podľa záznamu dostal do búrkového mračna, v ktorom nakoniec zachytil blesk, ktorý sa prejavil ako silný elektrický výboj, ten prešiel cez ľanový (mokrý a teda vodivý) špagát až ku kľúču, ktorý vraj Franklina kopol a výboj následne skončil v Leidenskej fľaši, ktorá sa nabila. Tento prvý kondenzátor tak dokázal, že blesky sú elektrického pôvodu.

Naozaj to ale bolo tak? Naozaj Franklina kopol prúd z kľúča? Mnoho ľudí, uvedomujúc si silu elektrického prúdu blesku o tom pochybovalo.

V seriáli Mythbusters - Rúcači mýtov / Bořiči mýtu, tento pokus zopakovali s omnoho slabším elektrickým výbojom.
 

 

Výsledok jasne ukázal, že Franklin by takýto pokus celkom určite neprežil.
 

Ako vzniká blesk?

Blesk vzniká pri búrkach, pre ktoré sú charakteristické búrkové mračná napríklad typu Cb (Cumulonimbus). Výstupné a vstupné prúdy vyvolávajú silnú turbulenciu s rýchlosťami niekoľko desiatok metrov za sekundu. Centrum kladného náboja sa nachádza v hornej časti oblaku a centrum negatívneho náboja na dolnej strane mračna. Najčastejšou príčinou vzniku výboja je prichádzajúci studený front, ktorý vytláča teplý (ľahší) vzduch do vyšších vrstiev atmosféry.

Po prekročení mínusových teplôt v mračne sa stane z vodnej kvapky záporne nabitý kúsok ľadu, ktorý je obalený tenkou vrstvičkou elektricky kladne nabitej vody. Vzájomným zrážaním sa týchto nabitých zmrznutých kvapiek sa oddeľuje kladný a záporný náboj. Ľad sa pri zrážaní o ďalšie kúsky ľadu zbavuje kladne nabitej vrstvičky vody, ktorá je ľahšia a je unášaná turbulenciami smerom nahor. Ťažší ľad tak potom padá smerom nadol. Takto sa na oboch stranách mraku hromadia elektrické potenciály a rastie rozdiel potenciálu medzi nimi. Pod potenciálom rozumieme fyzikálnu veličinu, ktorá určuje, koľko energie je potrebné na prenesenie elektrického náboja do vzťažnej sústavy s nulovým potenciálom, ktorou môže byť aj zemský povrch. Je to vlastne pomer množstva kladných a záporných nábojov. Oblak začína indukovať elektrický náboj, kde sa vytvorí alebo viac negatívne alebo pozitívne nabitých častíc a vzrastá elektrické napätie medzi hornou a dolnou časťou mračna. Jediným izolátorom (dielektrikom) je v tomto prípade vzduch, ktorý zabraňuje vzniku elektrického výboja (blesku). Ale aj vzduch sa po čase ionizuje (to závisí od teploty, vlhkosti vzduchu a okolitej hustoty elektrického náboja). Keď sa stane vzduch vodivým, vzniká elektrický výboj, ktorý pozorujeme ako blesk. Po tomto výboji opäť dochádza k vyrovnaniu potenciálov v mračne a (dočasnému) odstráneniu napätia medzi koncami mraku.

Blesk zasiahol raketoplán Challenger pred štartom misie STS-8. Credit: NASA

 

Čo je blesk?

Blesk je silný elektrický výboj, ktorý vzniká v dôsledku nahromadenia záporných a kladných elektrických nábojov v mračnách. Tento výboj s teplotou cez 30 000 °C je sprevádzaný emisiou fotónov. Stredná intenzita prúdu blesku je cez 20 000 A a napätie cez 100 miliónov Voltov. Hrom, akustický jav, ktorý je počuť pri výboji je spôsobený extrémne rýchlym roztiahnutím a zmrštením vzduchu v okolí výboja pre vysoké teploty.

Blesk býva spravidla dlhý od pár desiatok metrov až po pár kilometrov. Vybitie, respektíve doba trvania blesku (vyrovnania potenciálov) je od 1ms až po pár sekúnd. Približne 75% bleskov, ktoré pozorujeme vzniká vo vnútri mraku alebo medzi dvomi rozdielne nabitými (susednými) mračnami. Zvyšok bleskov vyrovnáva elektrický potenciál úderom do zemského povrchu.

Poznáme dva druhy bleskov, pozitívny a negatívny. Väčšie zastúpenie (podiel) má negatívny blesk, v konkrétnych situáciách, ale veľmi záleží na aktuálnych poveternostných podmienkach a polohe. Napríklad negatívny blesk, ktorý sa dotýka kladne nabitého zemského povrchu iniciuje náboje na zemskom povrchu a ten vytvorí vzostupný výboj. Pri samotnom kontakte blesku so zemským povrchom začne extrémne rýchlo pretekať elektrický náboj, čo je najnebezpečnejšia etapa blesku. Toto pretekanie voláme vyrovnávaním potenciálov, ktoré sme si popísali vyššie. Dá sa povedať, že blesky sú akýmsi prírodným nástrojom na udržiavanie elektrickej rovnováhy Zeme.

Blesky zasahujúce Eiffelovu vežu v roku 1920.

 

Ochrana pred bleskom

Nebezpečné blesky

V talianskom meste Brescia, v roku 1769 blesk zasiahol kostol Sv. Nazaira, zapálil 100 ton pušného prachu v jeho pivnici a vyvolal výbuch, ktorý zabil 3000 ľudí a zničil šestinu mesta.

8. decembra 1963 sa zrútil let Pan Am 214 po zásahu bleskom, pričom všetkých 81 ľudí na palube zahynulo.

24. decembra 1971 sa zrútil let LANSA 508, po zásahu blesku nad územím Peru, pričom zahynulo 91 ľudí.

Odhaduje sa, že ročne je na celom svete bleskami zabitých 24 tisíc ľudí a zranených 240 tisíc. 

Aj keď je pravdepdobnosť zásahu bleskom veľmi malá, sú "štastlivci", ktorí sú bleskom zasiahnutí viac krát. Roy Sullivan, strážca v prírodnej rezervácii bol počas svojej 35 ročnej služby zasiahnutý bleskom sedem krát

Ako sa chrániť? Je dôležité veľmi nevyčnievať „z radu“, to znamená, že nesmieme zbytočne vytŕčať, čo sa stáva, ak nás búrka zastihne na šírej rovnej lúke, otvorenom priestranstve. Je dobré nevyhľadávať odľahlé domy, vyvýšené kopce, vodné toky a nádrže, stožiare a iné podobné miesta. Voda je vodičom elektrickej energie a preto sa snažíme pri búrke ostať čo najviac v suchu a nedotýkať sa telom vlhkých stien, podlahy alebo pôdy.

Dodržujte tzv. krokové napätie, ktoré súvisí (opäť) s rozdielnymi potenciálmi. Ak udrie blesk do zeme, prúd sa ešte spravidla niekoľko desiatok metrov šíri od miesta, kde udrel blesk. Rastúcou vzdialenosťou od miesta zásahu bleskom klesá potenciál, pretože zem energiu blesku absorbuje. Ak budeme mať naše chodidlá jeden meter od seba, každá topánka „stojí“ na mieste s iným potenciálom, medzi ktorými tečie elektrický náboj, čo môže spôsobiť nežiaduci výboj priamo do nôh a celého tela. Nestojte preto počas búrky na vrchole kopca rozkročený, neodporúčame. Odporúčame vypnúť všetky elektrické spotrebiče (mobil, GPS), zbaviť sa kovových predmetov ako sú hodinky, opasky, okuliare, ktoré síce samotné blesky nepriťahujú ale cez ne sa ľahšie dostanú cez pokožku do ľudského tela. Pokožka tela má totiž elektrický odpor, ktorý zvyčajne, ak dodržíte všetky základné pokyny, odpudí blesk, ktorý preskočí (skĺzne) z pokožky na miesto s menším elektrickým odporom a tak vás ochráni pred smrteľným zranením.

Len veľmi málo ľudí prežije priamy zásah bleskom. Väčšinou je to vďaka tomu, že elektrický výboj trvá extrémne krátko a nezasiahol životne dôležité orgány. Najnebezpečnejšia situácia (smrteľná) je, ak bleskový výboj prejde cez hlavu a vychádza z dolnej končatiny. V ceste mu tak stoja životne dôležité orgány, hlavne centrálna nervová sústava, ktorej poškodenie vedie k strate dýchacieho reflexu (strata dýchania) a zástave srdca.

Účinnou a najznámejšou formou ochrany pred bleskom je bleskozvod. Skladá sa z troch častí, prvá má za úlohu blesk zachytiť skôr, než udrie do domu a spôsobí požiar alebo ujmu na zdraví. Druhá časť tvorí spoje, ktoré spájajú chytač bleskov s uzemňovacou časťou. Tretia uzemňovacia časť je zakopaná v určitej predpísanej hĺbke a má za úlohu vybiť blesk a tak eliminovať sekundárny výboj, podobný práve úderu blesku do pôdy. Každá dobrá inštalácia v rodinnom alebo bytovom dome ho má.

 

Kľúčové slová
Blesk, veda, zaujímavosti
Po kliknutí na vybrané kľúčové slovo sa vám automaticky zobrazia všetky súvisiace články na pc.sk

Pridať komentár

Posledné komentáre

Článok zatiaľ nikto nekomentoval. Buďte prvý so svojou reakciou...
TOPlist