Už dlhšie som sa chystal
vylapovať (vyleštiť) základňu dosť výkonného chladiča TT Volcana 7+.
Ten má síce základňu na prvý pohľad lesklú, na druhý sa však objavia určité
nerovnosti a neskôr aj stopy po fréze. Na leštenie základne boli potrebné
šmirgle a ja som ešte pridal trošku inú techniku. Celý postup a výsledky
som pofotil s tým, že sa môžete pozrieť čo zaujímavé sa pri leštení
udialo a ako to celé dopadlo.
TT Volcano 7+ už bol samozrejme
dlhšiu dobu používaný - môžete si to všimnúť aj na fotkách...v strede
vidno otlačky po jadre - vidno dokonca aj popis, pretože som ho používal na
AMD XP 1600+ kde bola séria CPU napísaná na jadre. Z detailu si môžete všimnúť,
že základňa je síce lesklá, ale vypracovanie nie je bohvieaké.
Čo budeme teda na leštenie
potrebovať :
Šmirgle o hrúbke 320 (aj je základňa
veľmi krivá), 600, 800, 1200, 2000 a môžete aj vyššie napr. 2500 - len
neviem či zoženiete - bežne sa dajú zohnať šmirgle do 1200. Ďalej je
potrebný kus skla najlepšie štvorec na ktorý si šmirgel položíme resp.
upevníme (rovná plocha). Na obrázku dole sú šmirgle, ktoré som použil ja
(ešte tam chýba 320,600 a 800).
Najprv som skúsil 600, ale ako
vidno zo spodného obrázku, základňa bola dosť krivá a stopy po fréze boli
dosť viditeľné.
Vymenila sa 600 za hrubšiu 320 a
začalo sa leštiť - po chvíľke sa v rohoch začala odlupovať meď, ako keby
na už medenom pasíve bola nanesená akási ďalšia vrstva.
Vrstva o ktorej som písal vyššie.
S 320 šmirgľom mi trvalo hodnú chvíľu, kým sa mi podarilo zbaviť sa
odlupujúcej sa vrstve. Nakoniec som však prišiel na to, čo to bolo (prečítate
si na konci článku).
Po hodnej chvíli šmirgľovania
na 320 som sa dostal do štádia, ktoré môžete vidieť na obrázku dole.
Pekne zarovnaná základňa.
Nasledovalo šmirgľovanie na 600
:
na 800 :
na 1200:
Postup som skončil pri type
2000/2500 kde sa už základňa celkom pekne leskla. Na pasív som položil
spinku, ktorá sa celkom pekne odráža na lesklej základni.
Toto je vlastne celý základný
postup leštenia základne tzv. lapovanie. Po šmirgľovaní treba pasív očistiť
od špiny a kúskov šmirgľa (karborundum). Výhoda je vlastne v menšej
teplote a lepšom prenose tepla z jadra cez pastu do pasívu - síce nečakajte
extra veľké rozdiely. Tie 2-3 stupne však môžete dosiahnuť celkom ľahko.
Osobne som však pokračoval v leštení,
keďže mam výbavu, ktorú mnoho ľudí nemá. Základňu som teda išiel vyleštiť
na leštiacom stroji s leštiacimi pastami. Použili sa mastné a suché leštiace
pasty, kefy a pufny. Po vyleštení som celý pasív očistil v ultrazvučke.
Výsledok bol samozrejme perfektným,
čo si môžete prezrieť aj na obrázku dole (tie fľaky na okraji sú zbytky
pasty, ktoré som bohužiaľ nevedel dať dole - hlavne že stred bol ako
zrkadlo).
Spinky a zrkadlo :)
Dostávam sa nakoniec ešte k tomu
prekvapeniu. Tá medená vrstva, ktorá sa odlepovala mi nešla do rozumu. Keďže
som pasív hodil po leštení na leštiacom stroji do ultrazvuku objavilo sa na
spodnej časti pasívu, ktorý som nelapoval niečo veľmi zaujímavé.
Tá časť, ktorú som teda neleštil
sa začala prekrásne lúpať - plátky medi som ťahal dole pinzetou, pričom
pod danou vrstvou sa síce samozrejme nachádzala medená časť (je to
celomedený chladič), ale stopy po fréze boli neskutočne hrubé.
Mám z toho taký pocit, že TT
proste tu lesklú základňu len elektrolyticky naniesol - menej roboty, menšie
výdavky. Ak by som nedal pasív do ultrazvučky - vrstva by sa lúpať nezačala.
Tento prípad je aj v šperkoch,
kde sa už odlievané lacnejšie šperky neleštia klasicky, ale sa proste
ponoria do roztoku, kde sa na nich "nalepí" leštený povrch. Ak takýto
šperk potom hodíte do ultrazvuku, alebo začnete ručne leštiť, vrstva sa
odlúpne a vy máte hlavu v smútku.
Toľko teda o leštení (lapovaní)
základne chladiča.
gabo@pretaktovanie.sk
mano82
DiwaSwina