To moze tvrdit len nejaky Charles Bolden.
... červená planéta mohla a zrejme aj bola obývateľná v nedávnej minulosti. To akoze kedy, pred 1 000 rokmi? Alebo pred milion rokmi? Mars sa dakedy mohol podobal Zemi s tekutou vodou na povrchu, ale bolo to "troska" davnejsie.
Mars je Zemi veľmi podobný - zasmiali sa zbrojnosi.
1) Tretinova gravitacia na povrchu = neschopnost udrzat si atmosferu ako Zem. Martanska atmosfera ma tlak ani nie 1/100 hPa (atm). V tomto kontexte tlaku na povrchu (a teda jej hustoty) v dosledku gravitacie planety, na zlozeni atmosfery nezalezi. Mesiac ma 1/6 zemskej gravitacie a tlak na povrchu je vieme aky ... nijaky. Inak: Zem ma grav. na povrchu taku, aby si len tak-tak s miernou rezervou udrzala atmosferu. Staci pokles grav. na povrchu. o par 10% a tlak (hustota) atmosfery na povrchu by mnohonasobne klesol.
2) ak sa sustredime na jej zlozenie, tak na jej zlozeni zalezi - 95% CO2 je fakt dost blbe
3) rotujuce zelezne jadro je kde? z toho plynie existencia mag. pola ci tekuteho plasta a existencia subdukcnych zon a posunu kontinentov
4) tekuty plast vdaci svojej existencii aj za zlozenie Zeme - pozvolne radiokativne rozpady doteraz udrzuju zemsky plast horuci a teda tekuty
5) martansky rok su takmer 2 zemske roky (doba obehu okolo slnka)
6) signifikantne (nezanedbatelne) tazky mesiac je kde?
7) to ze posl. miliardy rokov je Mars na hranici zony zivota Slnka som nespominal, z toho plynie povrchova teplota a existencia kvapalnej vody na povrchu, co pri -143C ide dost blbo - ziarivy vykon Slnka sa ale v druhej polovici jeho zivota zvysuje a Mars bude za nejaku 1-2 miliardy rokov opat tam, kde je Zem teraz: v strede obyvatelnej zony.
jedine podobnosti:
0) je to mala kamenna planeta, nie plynny obor, dost porovnatela so Zemou, avsak porovnatelnejsia (co do velkosti a hmotnosti) je Venusa
1) podobny sklon osi rotacie Marsu (25 st.), Zem 23,5 st = striedanie rocnych obdobi
2) doba rotacie Marsu okolo osi (cca 24 hod a 40 min)
Pjetro de