V jadrách galaxií sa nachádzajú supermasívne čierne diery, fascinujúce objekty neporovnateľné s ničím iným vo vesmíre. Ich hmotnosti ohromne presahujú hmotnosť nášho Slnka.
Sú milióny až miliardy krát ťažšie, sú najhmotnejšími kompaktnými objektmi vo vesmíre. Záhadou je ako mohli takto narásť. Aké boli zárodky týchto čiernych dier? Boli to čierne diery vznikajúce z hviezd na konci ich života, alebo vznikali rovno masívne zárodky z hustého plynu už v rannom vesmíre. Toto je otázka ešte stále bez odpovede. Po najnovšom výskume založenom na pozorovaniach teleskopu WISE sme sa posunuli o krok bližšie k odpovedi na ňu.
Výskum ktorého výsledky boli aktuálne zverejnené v odbornom magazíne Astrophysical Journal sa sústredil na pozorovania trpaslíčich galaxií WISE teleskopom. Tieto majú približne výrazne (~stonásobne) menej hviezd ako naša Galaxia. Trpaslíčie galaxie zažili pokojnejšiu históriu ako väčšie galaxie, ktoré naberali počas svojej histórie veľké množstvá hmoty (pri zrážkach galaxií) a tak sa informácia o zárodkoch čierných dier stratila.
Výsledkom výskumu je odhad hmotnosti čiernych dier v trpaslíčich galaxiách. Ukázalo sa, že tie sú 100 až 1000 násobne hmotnejšie ako naše Slnko, čo je viac než sa pri veľkosti trpasličích galaxiíí očakávalo. To naznačuje, že supermasívne čierne diery nemuseli vznikať pri zrážkach galaxií. Takéto zrážky nie sú nutné pre vznik supermasívnych čiernych dier, tie mohli vznikať pokojnejšie postupným naberaním okolitého plynu, rastúc z hmotnejších zárodkov, ktoré vznikli už v rannom vesmíre.
WISE (Wide-Field Infrared Survey Explorer) WISE je infračervený teleskop zameraný na snímanie celej oblohy v infračervenej oblasti spektra. Infračervené žiarenie sa v spektre nachádza vedľa viditeľného žiarenia, má nižšie energie a známe je napríklad z tepelných snímok objektov. V infračervenej oblasti spektra žiaria chladnejšie objekty vo vesmíre (chladnejšie než bežné hviezdy).
WISE. Credit NASA Štart NASA misie WISE prebehol zo základne Vandenberg Air Force Base v Kalifornii 14. decembra 2009. Raketa Delta II teleskop WISE úspešne umiestnenila na jeho orbitu 525 kilometrov nad povrchom Zeme. Celý 560 kilogramový satelit bol prvých 10 mesiacov jeho činnosti chladený na teplotu mínus 256 stupňov Celzia (17 kelvinov) aby jeho vlastné žiarenie nenarušovalo snímaný obraz. Po spotrebovaní chladiaceho média bola jeho misia predĺžená o 4 mesiace s cieľom hľadania malých objektov v slnečnom systéme. Vysledky meraní poslúžia v budúcnosti ako základ pre merania jeho nasledovníkov akým bude napríklad James Webb Space Telescope, ktorý je priamym nasledovníkom Hubble-ovho vesmírneho teleskopu a bude tiež sledovať oblohu v infračervenej oblasti spektra. |
Zdroj: www.spacedaily.com
Pridať nový komentár