StratoBus, na polceste medzi dronom a satelitom

Koncept StratoBus spája výhody dronov a satelitov.

Z dronov si berie vzhľadom na výšku v podstate statickú pozorovaciu pozíciu a zo satelitov dlhú pozorovaciu dobu a veľké pozorovacie zorné pole. Stojac na jednom mieste nad zemským povrchom vo výške približne 20 kilometrov operuje vyššie ako väčšina dronov. Jeho zorné pole tak pokrýva väčšiu plochu. Na rozdiel od dronov v tejto výške ostáva dlhšiu dobu. 

S výškou nad povrchom zeme rastie priemerná rýchlosť vetra až do oblastí v okolí výšky približne 12 kilometrov. S jej ďalším rastom potom rýchlosť vetra klesá a približne na 20 kilometroch je nízka, podobná situácii blízko povrchu zeme. Motory Stratobusu dokážu stabilizovať jeho polohu až do rýchlostí vetra 90 km/h.  

StratoBus je v podstate vzducholoď dlhá 70 až 100 metrov, široká 20-30 metrov so solárnym energetickým zdrojom s povrchovým plášťom z opletených uhlíkových vlákien. Užitočný náklad dosiahne 200 kilogramov. Prvý prototyp by mal vzlietnuť v priebehu nasledujúcich 5 rokov. Využitie StratoBus nájde v oblastiach ako zväčšenie kapacity GSM sietí, lokálne spresnenie GPS výstupov a zber informácií napríklad o dopravnej situácii, či ochrana hraníc a sledovanie výskytu a šírenia sa požiarov. Komunikáciu so StratoBusom zabezpečuje mobilná pozemná stanica na nákladnom aute.  

Za projektom stojí združenie firiem vedené spoločnosťou Thales Alenia, skúseným výrobcom satelitov či modulov pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS (na ISS sú to Cupola, Columbus, Harmony, Tranquility a Leonardo). V konzorciu podieľajúcom sa na vývoji StratoBusu sú aj  Airbus Defence & Space, Zodiac Marine a CEA-Liten.

Koncept ilustruje nasledujúce video.


Nejde o novú myšlienku, podobné projekty existujú, príkladom môže byť stratosférická vzducholoď HALE-D (High Altitude Long Endurance-Demonstrator) vyvíjaná spoločnosťou Lockheed Martin. StratoBus sám seba označuje ako nízkonákladovú platformu na stratosférické nasadenie, čo môže byť hlavný rozdiel oproti konkurenčným relatívne drahým konkurentom.

Alternatívnym konceptom pre statické stratosférické pozorovanie je nepilotované solárne lietadlo. Príkladom môže byť Qinetiq Zephyr, ktorý v roku 2010 vytvoril rekord keď vo výške 21 kilometrov zotrval celé dva týždne. 


HALE-D vyvíjaná spoločnosťou Lockheed Martin.

Zdroj: thalesgroup.com, phys.org

Komentáre (3)
Google
Ak by to nevadilo, radšej pôjdem diskutovať na portál odkiaľ ste to skopírovali :)
Pavol Bobik
No, sem sa s linkom odkial sme clanok podla Vas skopirovali :)
Broslowski
Tak na ten odkaz sa pozriem :D
Pridať nový komentár
TOPlist