Našla ALMA novú planétu Slnečného systému?

Planétu sme v našom Slnečnom systéme neobjavili už naozaj veľmi dávno. 

Neberúc do úvahy Pluto, od ktorého objavu už tiež ubehlo 85 rokov, to bol naposledy Neptún pred 170 rokmi. Predtým to bol v roku 1781 Urán. Bola by to veľká sláva, ak by sa teraz objavila nová planéta nášho Slnečného systému. Observatórium ALMA možno takúto planétu práve objavilo.

8. decembra zverejnil jeden z vedeckých tímov observatória ALMA na arXiv.org článok The serendipitous discovery of a possible new solar system object with ALMA, v preklade Šťastný objav možného nového objektu solárneho systému ALMou. V článku jeho autorský tím zo Švédska oznamuje pozorovanie objektu, ktorý nazvali Gna. Objekt pomenovali podľa severskej bohyne Gná.

Prvou možnosťou je, že Gna je objekt veľkosti 200 až 800 kilometrov vzdialený od Slnka niekde v rozmedzí 12 až 25 AU (Astronomická jednotka AU je vzdialenosť Slnka od Zeme, tu teda 12 až 25 krát ďalej ako je vzdialená od Slnka naša Zem). Išlo by o objekt približne medzi orbitami Saturnu a Uránu, trochu menší ako je trpaslíčia planéta Ceres s polomerom 950 kilometrov.

Druhým, alternatívnym vysvetlením pozorovania je planéta stonásobne vzdialenejšia ako je Pluto. Vo vzdialenosti 4000 násobku vzdialenosti Slnko Zem. Pre porovnanie, planéta Neptún vo vzdialenosti 2500 AU by poskytla ALMA teleskopu podobný signál ako Gna. Neptún má polomer 27 tisíc kilometrov. Podľa pozorovaní teleskopu WISE, by sa až do vzdialenosti 28000 AU nemala nachádzať žiadna nová planéta veľkosti Saturnu a do vzdialenosti 82 tisíc AU veľkosti Jupiteru. Saturn má polomer 60 tisíc kilometrov a Jupiter 71 tisíc kilometrov.

Treťou, menej pravdepodobnou možnosťou je, že Gna je hnedý trpaslík vzdialený viac ako štyri tisíc astronomických jednotiek. 

ALMA je sústava rádioteleskopov zachytávajúcich rádiové vlny s milimetrovou vlnovou dĺžkou. Ide o najväčší pozemný astronomický projekt súčasnosti s cenou približne jeden a pol miliardy dolárov. Mimochodom, ALMA umiestnená v nadmorskej výške 5 tisíc metrov prevádzkuje najvyššie položený superpočítač na svete. Jeho 134 miliónov procesorov spracováva informácie z 64 rádioteleskopov observatória ALMA. Pozorovania objektu Gna pochádzajú z údajov, ktoré ALMA získala v marci a apríli 2014. 

Observatórium ALMA týmto pozorovaním demonštrovalo svoju mimoriadne vysokú rozlišovaciu schopnosť. Tá by mala byť až desaťnásobná voči Hubbleovmu vesmírnemu teleskopu. V najbližších mesiacoch a rokoch je možné očakávať pokusy o ďalšie pozorovanie objektu Gna, o spresnenie jeho charakteristík a ujasnenie či ide naozaj o ďalšiu planétu Slnečného systému. Je tiež možné, ako hovoria prvé skeptické hlasy po zverejnení článku, že Gna bola len prejavom šumu, náhodne zvýšeného v momente pozorovania observatóriom ALMA, fatamorgánou neexistujúceho objektu.

Zdroj: arXiv.org

Komentáre (5)
Pjetro de
Nemyslim si nase poznanie Slnecnej sustavy je konecne. Sice moznosti planet velkosti vonkajsich plynnych obrov su uz zrejme vycerpane, To by sa totiz povsimnutelne (tak ze by to bolo v rozpore s teoreticky vypocitanymi obeznymi drahami) pozmenilo obezne draky vonkajcich planet. Preto tie zavery, ze do vzdialenosti 28k AU by sa nemala nachádzať žiadna nová planéta veľkosti Saturnu a do vzdialenosti 82k AU veľkosti Jupiteru. Ale to sme veeelmi extremne daleko v Oortovom mracne (50K az 100k AU od centra). Kuiperov pas je zasa pomerne likalna zalezitost (50-100 AU). Je tiez mozne, ze medzi Oortovym oblakom a Kuiperovym pasom sa tiez (podobne ako v tychto dvoch) nachadza vela malych prachovo-ladovo-kamennych objektov od velkosti par km (to su v podstate asteroidy) cez desiatky km mozno az do niekolkych stoviek km. Hmotnost aj tych najvacsich s priemerom stovky km by vsak bola stale na urovni zlomku desattisiciny hmotnosti Zeme, takze obezne drahy vonkajsich plynnych obrov by boli narusene natolko pramalo, ze to prakticky nezaznamename. No a mozno sa tam najdu aj 1-2 tisic km "obry", vidme Sedna, zatial najvacsi znamy transneptunsky objekt s priemerom 1-2 tisic km s vyrazne excentrickou elipsoidnou drahou 76-928 AU(t.j. za hranicami slnejnej sustavy ako ju bezne chapeme z pohladu planet). Podla mna Sedna nebude zdaleka jediny objekt s velkostou 1-2 tisic km v tomto priestore medzi Kuiperovym pasom a Ooortovym blakom (t.j. od cca sto do niekolko tisic AU od centra). Mimochodom vobec nejde o rozmery (ci ma priemer 1 tisic, 10 tisic alebo 100 tisic km), ale o HMOTNOST! Niektore vonkajsie plynne planety maju tak malu hustotu (menej ako 1 g/cm^3), ze by plavali na hypotetickom mega-oceane vody.
Pavol Bobik
Z hladiska pozorovatelnosti objektu Gna observatoriom ALMA hra rolu najma velkost. Ano, z hladiska poruch v orbitach vonkajsich planet hra rolu hmotnost.
simona
a ďalší bod ak by sme takú planétu plnú života našli ako sa tam dostaneme? doletíme :D naše možnosti sú momentálne aj tak obmedzené najprv by sme mali prísť na to ako sa pohybovať cca rýchlosťou sveta potom môžeme objavovať čo len chceme :)
safdasfaf
O živote nikto nič nehovoril. Asi plná života nebude, keďže žiadna iná planéta okrem Zeme životom moc neoplýva. Naviac sa hovorí o planétke alebo plynnom obrovi - planétka je príliš malá, aby mala dostatočnú gravitáciu a atmosféru, aby bola "plná života", mohla by byť akurát tak plná života vo vegetatívnom štádiu niekde pod povrchom planétky - pretože konštantné bombardovanie kozmickým žiarením životu zrovna neprospieva. Ak by to bol plynný obor, tak by nemal dostatočnú hustotu na to, aby bol "plný života", možno tak nejakých poletujúcich baktérií v hornej atmosfére. Celkovo ale v takej vzdialenosti je naviac príliž zima, Slnko tie planéty nedokáže ohriať na životuschopnú teplotu. Vo vzdialenosti niekoľko tisíc AU už vôbec. O lietaní niekam nie je múdre uvažovať.
navi14
možno hviezdnu...ale určite nie slnečnú...
Pridať nový komentár
TOPlist