Takto sa dnešné vojny podobajú stredovekým vojnám v severských oblastiach

Existuje mnoho spôsobov, ako pochopiť dnešné nové vojny. Jednou z možností je pozrieť sa na vojny, ku ktorým došlo v stredoveku.

Väčšina vojen od roku 1989 sa medzi jednotlivými štátmi nekonala. Rozdiely spojené s klasickými typmi bojov - medzi vojakmi a civilistami, vojakmi a zločincami, vojnou a mierom - už nie sú jasné. Ako napríklad pri súčasnej situácii v Afganistane.

V posledných rokoch sa medzi politológmi a antropológmi uskutočnila významná medzinárodná diskusia o tom, ako pochopiť nové typy vojen, ktoré vznikli od studenej vojny. Klasické chápanie pojmu "občianska vojna" je často nepresné, keď sú vojny bojované cez národné hranice. Namiesto toho sa termín "nové vojny" stal bežnejším medzi mnohými odborníkmi a výskumníkmi.



Nové, staré vojny

Ale sú nové vojny naozaj tak nové? Na Univerzite v Osle sú dvaja historici, ktorí vidia podobnosti so starými vojnami v stredovekých severských oblastiach.

"Rozprava o nových vojnách nás inšpirovala k pochopeniu stredovekých občianskych vojen," hovorí profesor histórie Jón Viðar Sigurðsson. Spoločne so svojim kolegom, profesorom histórie Hansom Jacobom Orningom, vedie výskumný projekt: Severské "občianske vojny" neskorého stredoveku v interdisciplinárnej a komparatívnej perspektíve.

Výskum je interdisciplinárny, pretože spolupracuje s európskymi politickými vedcami a antropológmi. Výskum je tiež porovnávací, pretože porovnáva stredoveké občianske vojny v severských oblastiach s dnešnými novými vojnami, konkrétne v Guinei Bissau a v Afganistane.
 

AFGANISTAN: V mnohých ohľadoch je vojna v Afganistane podobná severským vojnám stredoveku. Foto: Wikimedia Commons

1. Nejasné rozdelenie medzi vojnou a mierom

Obdobie od 1130 do 1260 sa považuje za najkrvavejšie obdobie v severskej histórii. V Nórsku, Švédsku, Dánsku a na Islande došlo k niekoľkým občianskym vojnám. "Počas niektorých období boli tieto občianske vojny veľmi intenzívne, zatiaľ čo iné obdobia boli oveľa pokojnejšie," hovorí Hans Jacob Orning. "A tu môžeme nájsť prvú podobnosť medzi stredovekými vojnami a dnešnými novými vojnami: nejasné rozdelenie medzi vojnou a mierom," hovorí Sigurðsson.

Nórske občianske vojny sa považujú za trvajúce od smrti nórskeho kráľa Sigurda Jorsalfaresa v roku 1130 až do pádu Skule Bårdssona v roku 1240. Ale vojny neboli vždy krvavé a kruté. "Rodiny boli niekedy známe tým, že umiestňujú bratov na opačných stranách konfliktu, aby zabezpečili svoje zmluvy, a to ovplyvnilo, ako sa bojovali. Keď príbuzní stáli na protiľahlých stranách konfliktu, sprostredkovanie bolo často vybrané namiesto meča", hovorí Orning.

2. Mnoho zapojených skupín

Ďalšia podobnosť medzi novými vojnami a severskými stredovekými vojnami spočíva v tom, že bolo zapojených mnoho rôznych skupín. Vojny nezahŕňali len dve strany, čo spôsobilo, že koncept nepriateľa je veľmi nejasný. "Vyskytlo sa niekoľko konfliktov súčasne a často sa rozširovali. Niečo, čo dnes vidíme na miestach, ako je Afganistan", hovorí Sigurðsson.
 

KING SVERRE: "Pochod kráľa Sverra po pohoria Vosse" od Petra Nicolaia Arboa (1862). Sverre bol kráľom Nórska od roku 1184 do roku 1202. Obrázok: Wikimedia Commons

3. Tí čo na vojne získavali

Výskumníci poukazujú na tretiu podobnosť medzi novými vojnami a severskými stredovekými vojnami: ziskami z vojny. "Podobne ako v súčasnosti existovali aj účastníci, ktorí pred 800 rokmi profitovali z prežitia konfliktu," hovorí Orning. Počas stredoveku v Nórsku boli osoby s veľkým pozemkom a dobrým rodinným prostredím považované za elitu. Mali vojenskú dominanciu.

"Bolo to záujme elity mať určitú úroveň konfliktu, aby mohli získať viac zo svojich roľníkov. Neistota bola dobrá, pretože ľudia sa museli spoliehať na elitu, aby získali ochranu. Takto posilnili svoje postavenie a moc," vysvetľuje Sigurðsson.

Vydávanie kníh

Výskumný projekt spoločnosti Sigurðsson a Orning pokračuje až do roku 2020. Výsledkom projektu bude niekoľko kníh. V budúcom roku vydajú Sigurðsson a Orning dve knihy; jednu o severských občianskych vojnách v stredoveku a druhú o stredovekých vojnách v porovnaní s vojnami v Guinei Bissau a Afganistane.

SPOLUPRÁCA: Jon Vidar Sigurðsson a Hans Jacob Orning sú obaja profesormi histórie na University of Oslo. Photo: Fillip-André Baarøy

Zdroj: www.hf.uio.no

 

Komentáre (2)
FeroS

Prosím pekne, kto tento "text" prekladal? Väčšina nemá hlavu ani pätu.

Modrý Kostolík

Vojna - čiže vojenský konflikt je už dnes dávno formalizovaný a inštitucionalizovaný. Čiže má svoje inštitúcie a pravidlá. Jedným z nich je, že ho vedie suverén (majiteľ daňových poplatníkov) proti suverénovi dohodnutým spôsobom. Diplomatické pravidlá určujú, ako sa vojna zahajuje a medzinárodné konvencie stanovujú aké zbrane je dovolené použiť a ako sa musí zaobchádzať s vojnovými zajtacami a zranenými.
Všetko ostatné sú policajné akcie - bohužiaľ často vedené vojenskými prostriedkami (to bola aj invázia Sovietov ("Rusov") v roku 1968). Ozbrojený odpor voči vojenskej a policajnej moci suveréna je teror - pričom zbraňou je v tomto prípade akýkoľvek predmet zvyšujúci intenzitu útoku - čiže aj kameň a palica. Z tohto pohľadu bolo Slovenské Národné Povstanie bohužiaľ rovnakým aktom teroru, ako Islamsý Štát.
Vzájomný ozbrojený odpor neautorizovaných zložiek spoločnosti sa zvykne označovať, ako "občianska vojna" - zrejme preto, že spravidla aspoň jedna z bojujúcich strán dokáže dostať na svoju stranu autorizované ozbrojené zložky (vojsko, políciu, apod.)
Inak je to len chaos a pád spoločenského poriadku a civilizácie na úroveň prírody ...
Lebo v prírode bojuje permanennte a bez akýchkoľvek pravidiel každý proti každému, pričom víťaz berie všetko a umelé pojmy ako spravodlivosť, odpustenie, či súcit v tomto pekle nemajú miesto.
Aby starovekí vodcovia dokázali tento prírodný armageddon zvrátiť a vytvoriť základy dnešnej spoločnosti, museli si pomôcť trikom a vytvoriť náboženstvá - falošnú predstavu, že vyššie sily majú nejak záujem na tom, ako budú ľudia spolunažívať.
Tento trik vyšiel a detaily organizácie zachoval pre budúce generácie Starý Zákon - ľudovo "Bibilia".
Bohužiaľ bežní ľudia za tie tisíce rokov moc nezmúdreli (aj keď dokážu ovládať smartfóny - ale to zrejme dokáže aj veverička, vrana, opica, či iný tvor s podobnou inteligenciou - dôkazom je, že ani veľmi malé deti s tým nemajú problém :) a namiesto aby pochopili, tak buď uverili, alebo dokonca vymysleli ateizmus - čo je zrejme najväčšia konina v ľudskej histórii, lebo aby namiesto toho aby bojoval s tými, čo zneužívajú a parazitujú na viere vo vyššie sily s týmito silami bojujú :)))
A vraj Homo "Sapiens"

Pridať nový komentár
TOPlist