Staroveké populácie v Peruánskych Andách sa prispôsobili veľkej nadmorskej výške a zaviedli poľnohospodárke techniky odlišné od ostatných globálnych populácií, ktoré čelili podobným okolnostiam. Tieto zistenia boli prezentované na konferencii American Society of Human Genetics (ASHG) 2018 Annual Meeting (ASHG) 2018 v San Diegu, CA.
John Lindo, PhD, JD, profesor antropológie na Emory University, a skupina medzinárodných spolupracovníkov na čele s doktorkou Annou Di Rienzovou z Univerzity v Chicagu a Markom Aldenderferom z University of California Merced použíli novo dostupné vzorky 7 000 ročnej DNA zo siedmich celých genómov, aby študovali, ako sa starovekí ľudia v Andách prispôsobili svojmu prostrediu. Porovnávali tieto genómy so 64 modernými genómami z horských populácií andských a nížinných populácií v Čile s cieľom identifikovať genetické adaptácie, ktoré sa uskutočnili pred príchodom Európanov v roku 1500.
"Kontakt s Európanmi mal zničujúci vplyv na obyvateľov Južnej Ameriky, prinesením chorôb, vojnami a sociálnymi zmenami," vysvetľuje Dr. Lindo. "Zameraním sa na obdobie pred tým sme dokázali rozlíšiť environmentálne adaptácie od adaptácií, ktoré vychádzajú z historických udalostí."
Zistili, že genómy andských populácií sa prispôsobili zavádzaniu poľnohospodárstva a následnému nárastu spotreby škrobu odlišne od ostatných populácií. Napríklad genómy európskej poľnohospodárskej populácie ukazujú zvýšený počet kópií génu kódujúceho amylázu, enzým v slinách, ktorý pomáha rozkladať škrob. Zatiaľ čo obyvatelia Ánd tiež konzumovali vysoko škrobovú stravu po tom, čo začali farmárčiť, ich genómy nemali dodatočné kópie génu amylázy, čo vyvolalo otázky o tom, ako sa mohli prispôsobiť tejto zmene.
Podobne tibetské genómy, ktoré boli rozsiahle študované pre ich prispôsobenie veľkej nadmorskej výške, poukazujú na mnohé genetické zmeny týkajúce sa reakcie na hypoxiu - ako reaguje telo na nízke hladiny kyslíka. Andské genómy nezaznamenali takéto zmeny, čo naznačuje, že táto skupina sa prispôsobila veľkej nadmorskej výške iným spôsobom.
Výskumníci tiež zistili, že po kontakte s Európanmi zažili vysočiny Andského národa zníženie počtu obyvateľov o 27 percent, čo je ďaleko pod odhadovanými 96 percentami obyvateľov nížiny. Predchádzajúce archeologické nálezy ukázali určitú neistotu v tomto bode a genetické výsledky naznačovali, že žijúc v tvrdšom prostredí, populácie v horách mohli byť trochu chránené pred dosahom a následnými účinkami európskeho kontaktu. Zistenia tiež ukázali určitý výber imunitných génov po príchode Európanov, čo naznačuje, že obyvatelia Ánd, ktorí prežili, boli schopní lepšie reagovať na nové ochorenia, ako sú kiahne.
Na základe týchto zistení Dr. Lindo a jeho kolegovia v súčasnosti skúmajú nový súbor starých vzoriek DNA z hlavného inského mesta Cuzco, ako aj z blízkej nížinnej skupiny. Tiež sa zaujímajú o tok génov a genetickú výmenu vyplývajúci z rozsiahlych obchodných ciest starých obyvateľov Ánd.
"Doterajšie zistenia sú skvelým začiatkom zaujímavého výskumu," povedal Dr. Lindo. "V budúcnosti by sme chceli vidieť štúdie zahŕňajúce väčší počet genómov s cieľom dosiahnuť lepšie riešenie genetických adaptácií v celej histórii," .
Zdroj: www.ashg.org
Pridať nový komentár