Slnečná aktivita pred 300 miliónmi rokov

Položme si otázku. Naše Slnko je tu miliardy rokov, bolo vždy rovnako aktívne ako teraz? Nebola klíma našej planéty vystavená zmenám jeho aktivity počas posledných stámiliónov rokov?

To, že aktivita našej domácej hviezdy ovplyvňuje našu klímu je známa vec. Ak je Slnko menej aktívne, ako bolo v dobe písanej histórie napríklad pred 350 rokmi počas takzvaného Maunderovho minima, tak je na planéte citeľne chladnejšie. Aktivita Slnka sa v súčasnosti mení s približne 11 ročnou periodicitou. Tá sa napríklad prejavuje v počte slnečných škvŕn, keď je ich málo, Slnko je menej aktívne. Pred 350 rokmi, počas Maunderovho minima tri takéto cykly vypadli. Zimy sa stali chladnejšími a Temža v Londýne či Baltické more na pár mesiacov zamŕzali. Pred Maunderovým minimom a po ňom má slnečná aktivita periodicitu s dĺžkou približne 11 rokov. Maunderovo minimum môže byť prejavom dlhšej na storočia či tisícročia sa počítajúcej periodicity v aktivite Slnka. 

Počet Slnečných škvŕn poznáme z priamých pozorovaní od začiatku 17. storočia. Dlhšie, 11 tisíc rokov dozadu poznáme slnečnú periodicitu z meraní letokruhov stromov. V ich šírke je možné vidieť 11 ročnú periodicitu súhlasiacu s aktivitou Slnka.

Výskumný tím z Natural History Museum v Chemnitzi a Technische Universität Bergakademie Freiberg skúmal letokruhy skamenelín stromov spred 290 miliónov rokov. Tieto skameneli po výbuchu vulkánu v Nemecku. Pod lávou tohto výbuchu našli 43 skamenelých kusov stromov, z ktorých vyčítali celkovo 1917 letokruhov. Všetky stromy boli zaliate lávou vulkánu v rovnaký deň a tak ich skameneliny pokrývali rovnaké časové obdobie. Z letokruhov bolo možné vyčítať ich rast počas obdobia 79 rokov. V ňom hrúbka ich letokruhov ukázala periodicitu 10,6 rokov. To je blízke číslo k 11,2 ročnej hodnote zo súčasnosti.

Autori článku zverejnili svoje výsledky v odbornom magazíne Geology so záverom, že periodicita slnečných škvŕn je stabilná prinajmenšom počas posledných 300 miliónov rokov.  

Zdroj: phys.org