Prečo znížený príjem kalórii predlžuje život

, Autor: Tlačové správy z vedy

Už storočie je známe, že zníženie kalorického príjmu dramaticky predĺži život niektorých zvierat. Dôvod prečo je to tak, však doteraz nebol známy.

Ukazuje sa, že rýchlosť zmien v epigenóme je spojená s dĺžkou života a kalorická reštrikcia spomaľuje tento proces. Preto redukovaný príjem stravy znamená spomalenie zmien v epigenóme a tak možno vysvetľuje predĺženie života. Toto vysvetlenie aktuálne publikovala výskumná skupina z Lewis Katz School of Medicine na Temple University v prestížnom časopise Nature Communications.

Epigenóm je genóm vrátane epigenetických zmien. Spoluautor štúdie Jean-Pierre Issa hovorí "Naša štúdia ukazuje, že epigenetický drift, ktorý je charakterizovaný získavaním a stratami v DNA metylácii  v priebehu času, prebieha rýchlejšie pri myšiach než u opíc a rýchlejšie u opíc než u ľudí." Chemické zmeny DNA počas života sú spôsobené procesmi ako metylácia. Metylácia je pripojenie metylovej skupiny (molekuly CH3) k DNA.

Výskumný tím analyzoval krv myší, opíc a ľudí. U myší šlo o jedince s vekom pár mesiacov až tri roky, u opíc vekový rozsah od menej než rok do 30 rokov a u ľudí od nula po 86 rokov. Vo vzorkách sa analyzovali zmeny spôsobené DNA metyláciou a to ako súvisia s vekom. Výskum ukázal, že čím bolo epigenetických zmien viac a čím rýchlejšie sa diali, tým bol kratší život jedinca, ktorého sa týkali.

Následne sa tím zameral na skúmanie toho, či dokážu ovplyvniť rýchlosť epigenetických zmien. Jedným z možných procesov, ktoré mohli rýchlosť epigenetických zmien ovplyvniť bolo zníženie príjmu potravy, takzvaná kalorická reštrikcia. Pri nej sa kalorický príjem zníži, no zachová sa príjem nevyhnutných živín. Výskumný tím znížil kalorický príjem u mladých myší o 40 percent a u opíc v strednom veku o 30 percent. U myší aj u opíc následne klesla rýchlosť epigenetických zmien.

Súvislosť kalorickej reštrikcie a rýchlosti epigenetických zmien s dĺžkou života sa zdá preukázaná. Otázkou ostáva, prečo je u niektorých ľudí rýchlejšia a u iných pomalšia. Výskumný tím dúfa, že odhalí ďalšie faktory, vplyvy, ktoré naň pôsobia. 

Neprehliadnite článok: Aká je maximálna dĺžka ľudského života?

Zdroj: medicalxpress.com, nature.com

 

 

Kľúčové slová
veda
Po kliknutí na vybrané kľúčové slovo sa vám automaticky zobrazia všetky súvisiace články na pc.sk

Re: Prečo znížený príjem kalórii predlžuje život

Otazka co je zdrave je velmi relativna a zamyslat nad nou sa da z viacerych uhlov pohladu a pri rozlicnych urovniach vzdelania. Ak sme utrpeli prirodovedne vzdelanie, nemyslim matematiku ci fyziku, ale v tomto pripade vhodnejsiu biologiu a chemiu, tak nas pohlad na zdravie a zivot vseobecne, sa pri troche rozhladu radikalne zmeni. Medicina nie je exaktna veda ako matematika, medicina ma ovela blizsie k prirodnym vedam. Prirodne vedy su experimentalno – observativne, na rozdiel od matematiky ktora je vysostne abstraktna, rigorozna, deduktivna, kauzalna a logicka veda. To zase neznamema ze matematika nepotrebuje experimantovanie a induktivny pristup, avsak len na tvorbu hypotez, ktore treba exaktne dokazat. V prirodnych vedach treba teorie potvdzovat experimentami a pozorovaniami, v matematike teoriu tvoria hierarchicky nastavane ucelene vety a tvrdenia, ktore sa dokazuju logicko-neodskriepitelnymi postupmi plynucimi dlhymi retazcami uvah z postulatov zvanych axiomy za asistencie aristotelovskej dvoj-hodnotovej logiky (matematika dnes naraba aj s viachodnotovymi a pritom konzistentnymi logikami). Axiomy a logika su dva piliere matematiky. Z tohoto hladiska je matematika nad experimentalno – observetivnym pristupom k badaniu a teda istym sposobom nad prirodnymi vedami. Mimo matematiky (resp. matematickeho vysvetlenia a zakladu) nie je nic uplne iste alebo uplne neiste. Nemozno tvrdit ze nieco je zdrave a nieco nie je (nie, teoria chaosu (ako by povedal populista) s tym nema naozaj nic spolocne). Iste uz kazdy cital spravy typu: timu X sa podarilo preukazat jeden fakt (napr. ze nieco je nezdrave) a timu Y opak tohoto faktu. Samozrejme zalezi ako na podmienkach testovania, avsak hlavna pricina je v tom ze medicina (a defacto kazda prirodna veda) nie je ten typ vedy ako matematika. V matematike je nemyslitelne, ze X dokaze ze nieco plati a Y dokaze opak, pokial su oba dokazy spravne. Tvrdenie nemoze sucasne platit aj neplatit.

Hovorit co je (ne)zdrave je extremne relativne. Samozrejme neuvazujeme nad pripadom, ked niekto vypije pol deci metanolu, oslepne a zomrie, resp. vypije roztok so stipkou cyankali, resp. do krvi sa mu dostane velmi exoticky jed exotickeho plaza. Z uvah vypustime vsetky nebezpecne jedy, chemikalie, toxiny, ktore dokazu zabit v priemehu par minut ci dokonca sekund. Ale aj bez ich vypustenia z uvah ide o to iste. Tieto nebeznecne latky extremne rychlo narusia vnutornu stabilitu organizmu (velmi rychlo a velmi ucinne zautocia na makromolekulovej urovni na velmi citlivom mieste) a tak v konecnom dosledku velmi rychlo narusia cinost organov, celych organovych sustav a obehovych sustav. Avsak to iste, len ovela ovela pomalsie robi aj “normalna” potrava, ktoru konzumujeme. Opat nemam na mysli psychotropne, omamne a navykove latky (tvrde ci makke drogy a torelovane droky ako tabak, kofein …) ale klasicku pestru stravu. Aj najbeznejsia strava ovplyvnuje vnutornu rovnovahu organizmu, cinnost organov a sustav uz len tym, ze zacne proces travenia, ktory pokracuje vyuzivanim zivin a triedenim nepotrebneho nevyuzitelneho “odpadu”, ktory organizmus nevie vyuzit a velmi rychlo sa stava skodlivy az toxicky. Koniec koncov z biochemickeho hladiska sme len makromolekuly, ktore su uzasne usporiadane nielen primarnou, ale hlavne sekundarnou, tercialnou a kvarternou strukturou – takmer zazracnych makromolekul schopnych (v konecnom dosledku) samo-replikacie, samo-regulacie, samo-opravy a koniec koncov az seba-reflexie. Nase makromolekuly z ktorych sa skladame, su stelesneny zazrak evolucie, zazrak priam definujuci zivot. Nase makromolekuly (cukry, tuky a hlavne bielkoviny a nukleove kyseliny) su previazane v mohutnych a zlozitych biochemickych cykloch. Je takmer na neuverenie, ze to cele funguje. Ale ono to defacto nefunguje, resp. funguje, ale iba istu dobu. Tak ako nebezpecne latky zabijajuce v priebehu minut ci sekund narusia funkcie celych organov a sustav, nase organizmy su neustale a velmi pomaly narusane na makromolekulovej urovni. Napriek zazracnemu sposobu ako su nase makromolekuly usporiadane a funkcne, stale sme len biologicke makromolekuly. Zakony termodynamiky platia pre vsetko vo vesmire od atomov az po galaxie, nase makromolekuly nevynimajuc. Velicina zvana entropia (neusporiadanost) sa casom len zvacsuje. Ak sa nahodou zmensuje, je to aktivne udrziavany stav mimo rovnovahy (na co treba energiu vo forme organizacie a udrzby) na ukor okolia, kde bude entropia este o to viac zvysena. Zelezo ako chemicky prvok na vzduchu posobenim vody a teda hlavne kyslika hrdzavie. Je to vstepena CHEMICKA vlastnost kazdeho atomu zeleza, resp. presnejsie jeho elektronoveho obalu (nemylit si s fyzikalnymi-jadrovymi vlastnostami atomu zeleza, je to totiz najstabilnejsie atomove jadro – chemicke a fyzilakne deje su vsak rozlicne veci). Zelezo sa chemickym javom koroziou vracia tam, kde bolo predtym miliardy rokov kym sme ho neuviedli do cistej, avsak energeticky nestabilnejsej formy. Vracia sa do matky Zeme vo forme oxidov, kde malo nizsi energeticky stav. Podobne nastruhane jablko na vzduchu behom niekolkych hodin zhnedne. Na vine je kyslik ako jedno z najsilnejsich oxidovadiel. Organicke molekuly jablka sa zacinaju posobenim kyslika rozkladat. Vsetko sa vracia do povodneho stavu s nizsou energiou a vyssou entropiou. Vo vakuu, resp. argonovej atmosfere by degradacia nastruhaneho jablka nebola tak rychla, ale aj tak by zapocala. Struktura jablka bola nastruhanim radikalne narusena. Aj bez nastruhania by vsak proces degradacie nenechal na seba dlho cakat. Aj nase makromolekuly su rovnako (ak nie viac) nachylne na degradaciu. Bez extremne zlozitych samo-regulacnych, samo-kontrolnych a samo-opravovacich schopnosti nasich makromolekul by sme neprezili ani par dni po narodeni !!! Ano je to tak. A strava (akakolvek, teda aj extremne zdrava) ako cudzi element v tele tuto degradaciu len urychluje. Z tohoto zrejme cierneho ci morbidneho, avsak bohuzial realistickeho pohladu, je jed KAZDA strava. KAZDY nadych je smrtelny, nakolko silne oxidovadlo kyslik ci volne radikaly (zvysky organickych zlucenim s volnym vazbovo nesparenym elektronom) priam tuzia na molekulovej urovni rozlozit nase makromolekuly – a to aj robia. Zijeme len preto, ze nase zlozite biochemicke mechanizmy su schopne oddialit to, co sa stane postruhanemu jablku na vzduchu za par hodin. Avsak nik tomu nezabrani. Nase makromoleluly su vystavene neuprosnemu zakonu termodynamiky uz od chvile, ked sme sa stali embryolou pozostavajucou z par stoviek buniek, ktore sa prave zacinaju diferencovat !!! Z toho extremalneho pohladu umierame od chvile, co sme vznikli z vajicka a spermie. Umierame KAZDYM sustom aj tej najlepsej a najkvalitnejsej a najzdravsej potravy, KAZDYM nadychom toho najcistejsieho vzduchu. Len nase uzasne makromolekuly maju uzasnu schopnost oddialit svoju degradaciu na cele desatrocia. Dokonca aj delenie buniek je priam tvorcom/povodcom degradacie na makromolekulovej urovni (skracovanie telomer). Nakoniec zvitazi termodynamika, organizmus sa zacne rozkladat na jednoduchsie molekuly s nizsim energetickym stavom, v ktorom su tieto jednoduchsie molekuly schopne existovat bez kontroly, regulacie a neustaleho opravovania. Entropia zvitazi. Prach si a na prach sa obratis.

Tym nechcem tvrdit, ze stravovat sa zdravo nema zmysel. Zit zdravo – vo vsetkych aspektoch – ako napr. zdrave stravovanie a zivotosprava, primerany sport a pohyb, zdrave zivotne prostredie, sledovenie biorytmov, nacuvanie signalov prirody ci vo vseob. snaha byt v harmonii s prirodou), to vsetko takmer iste predlzuje zivot dokonca az o desiatky percent. Rovnako aj znizeny prijem stravy (expresivne: neprezierat sa) kvoli vyssie spomenutemu. Zit zdravo je vsak relativny pojem a ani dnes nie je celkom jasny. Niekedy vieme takmer s istotu povedat, ze nieco je skodlive viac a nieco menej, inokedy vec nie je az tak jednoznacne jasna. Nase makromolekuly z ktorych sa skladame, resp. presnejsie ich struktura, organizacia, vzajomne posobenie, prepojenie v extremne zlozitych biochemickych cykloch a zavislostiach, su tak zlozite, ze napriek velmi velkym znalostiam fungovania a zlozenia nasho organizmu na makromlekulovej urovni, zatial stale mozme pri niektorych potravinach len hadat ci su skodlive, alebo nie – resp. presnejsie ci sposobuju nasu degradaciu pomalsie alebo rychlejsie. Preto zatial neexistuje (a podla mojho skromneho nazoru este dlho nebude existovat) odpovet na otazky ci pit mlieko, ci jest maso (a ake), ci konzumovat tamto a hentamto. Vajicka boli jednu dekadu zdrave, potom objavili cholesterol a uz boli dekadu nezdrave, potom objavili aj dobry cholesterol a uz boli zase zdrave ... a tak hore-dole (to v matematike nie je mozne, napr. pytagorova veta nemoze jedno storocie platit a dalsie storocie neplatit ... preto som vyssie vysvetloval preco je matematika nad obsarvetivno-experimentalnym pristupom prirodnych vied a defacto nie je prirodnou vedou). Matematike NIE JE schopnost spocitat si sumu pri pokladni, to vobec nie. Kto si to mysli (a to je 99,9% populacie) nechape co je matematika. Pri pokladni sa matemaika este ani len nezacala. Matematika je schopnost logicky, kauzalne, rigorozne a deduktivne mysliet.

Spat k strave. Napr. pri niektorych potravinach je to skutocne nejasne, pri niektorych o nieco jasnejsie. Vzdy sme pritom uvazovali o “zdravej” strave. Zdravy zivony styl (ako ale vieme tento pojem je vsak dost nejasny) ma za nasledok len pomalsiu degradaciu nasich tiel. Zaveru sa vsak nikto nevyhne. Priroda nepozna nesmrtelnost na akejkolvek urovni, casovej ci priestorovej.

Tolko moj postreh ku strave, ci uz jej kvalite alebo mnozstvu.

Napisal si to presne ako to je. Strava dokaze vela veci v ludskom tele vyriest, preto je velmi dolezite co clovek konzumuje.
Najsmutnejisie je to, ze stravovaci standard cloveka sa meni minimalne ak vobec. Ludia sa boja alebo nechcu vyskusat nieco nove na jedeie. Tym by vsak svojmu telu vela krat velmi pomohly. Hovorim z vlastnej skusenosti. Nase telo je vlastne jedna velka chemicka tovaren, ktora primarne sluzi na zabezpecenie energie pre nase zmysli a v konecnom dosledku pre mozog.

Re: Prečo znížený príjem kalórii predlžuje život

Primarna funkcia tela (ako fyzickej schranky) nie je zabezpecenie energie pre nase zmysly. Telo je definovane ako zive, je to fyzicky nosic zivota, t.j. telesna schranka organizmu. Ta fyzicka schranka z principu nutnej (avsak nie postacujucej) definicie pojmu "zivot" musi byt v termodynamickej NErovnovahe s okolim, t.j. SAMOSTATNE a AKTIVNE si udrziavat znizenu entropiu v porovnani s okolim. A to vyzaduje ORGANIZACIU (zabezpecenu priam bozskym zazrakom v podobe nesmierne zlozitych bio-chemickych cyklov zabezpecujucich samokontrolne a samoopravne mechanizmy) a ENERGIU (tu vyuzivame rozkladanim (hovori sa aj spalovanim) prijimanych zivin za pomoci kyslika na jednoduchsie molekuly a ukladanim do energetickych zasob ATP).

Ale ako pisem, byt v termodynamickej NErovnovahe s okolim, je nutna (este nie postacujuca) podmienka aby nieco bolo "zive". Telo sluzi v prvom rade na to. V termodynamickej rovnovahe s okolim je napr. totalne zhnite jablko na kolomaž, alebo rozlozena mrtvola. Ziva je aj eukaryoticka bunka a ta vela zmyslov (v ponimani mnohobunkoveho organizmu) nema. Bunka nema zrak, sluch, cuch, cchut, hmat ... ale ma jeden komlexny zmysel: na povrchu jej semipermeabilnej membrany su specialne senzory a kanaly, aby bola schopna zachytavat/interpretovat iste druhy latok v okoli a reagovat tak nielen na tlak a teplotu, ale aj vyskyt/koncentraciu latok v jej okoli. Koncentracny potencial je svina, osmoticky tlak by vedel rozpravat. To ze vyssie mnohobunkovce maju zmysly je vecou evolucie, ak by sa ukazalo ze vyhodnejsie je byt bez nich, tak by sme ziadne zmysli nemali. Rovnako vedomie u cloveka. Telo ako fyzicka schranka sprostredkuje zmysly a u cloveka "uskladnuje" aj vedomie a aktivnu pamat, ale absolutne u vsetkeho ziveho je to v prvom rade schranka na udrziavanie termodynamickej NErovnovahy s okolim.

Pojdem asi uz trochu mimo temu, ale telo je schranka pre "dusu" resp.mozog. A priroda ako vieme ma rada jednoduchost, takze sa snazi s maximalnou moznou ucinnostou vyuzit energiu. Tj. telo ma len tie zmysly a moznosti, ktore su potrebne k prezitiu jednotlivca . Takze si myslim, ze hlavnym poslanim tela je dodavat energiu zmyslom a umoznit "cloveku" existovat. Podla vsetkeho po smrti, telo zanikne ale "dusa" existuje dalej, aj ked momentalne nemame priame dokazi.Aj ked teoria Rogera Penrosea je zaujimava (https://phys.org/news/2014-01-discovery-quantum-vibrations-microtubules-...).Ono vstupuje tu do hry aj "stara znama" kvantova teoria, a ta podla vsetkeho hra hlavnu rolu.

Re: Prečo znížený príjem kalórii predlžuje život

kazdy moze mat samozrejme svoj nazor, ja som materialista a pojmy dusa ci vedomie su zabezpecene hmotou (resp. jej formou a organizaciou) .. akonahle sa tento fyzicky/materialny nosic pokazi ci rozpadne, prestava existovat aj vedomie (nazvi si to aj dusa ci ako chces)

ci je to ma molekulovej urovni neuro-transmittermi a komunikaciou neuronov alebo nejakymi kvantovymi vibraciami nejakych "microtubules" je mne v zasade jedno

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
TOPlist