Elektricky nabitý sopečný popol zaplnil v roku 1815 atmosféru Zeme, čo spôsobilo globálne nepriaznivé počasie a Napoleonovu porážku, hovorí nový výskum.
Historici vedia, že daždivé a bahnisté podmienky pomohli spojeneckej armáde poraziť francúzskeho cisára Napoleona Bonaparta v bitke pri Waterloo. Udalosť z júna 1815 zmenila beh európskych dejín.
Dva mesiace predtým vybuchla na indonézskom ostrove Sumbawa sopka Mount Tambora, ktorá zabila 100 000 ľudí a uvrhla Zem do "roku bez leta" v roku 1816. Teraz Dr. Matthew Genge z Imperial College v Londýne zistil, že elektricky nabitý vulkanický popol z erupcií môže "skratovať" elektrický prúd ionosféry, hornej vrstvy atmosféry, ktorá je zodpovedná za tvorbu oblakov.
Zistenia, uverejnené v magazíne Geology, by mohli potvrdiť navrhovanú spojitosť medzi erupciou a Napoleonovou porážkou.
Dr. Genge z Imperial Department of Earth Science and Engineering upozorňuje, že erupcia Tambory skratovala ionosféru, čo v konečnom dôsledku viedlo k vzniku impulzu na tvorbu mrakov. To prinieslo silné dažde v celej Európe, ktoré prispeli k porážke Napoleona Bonaparteho.
Článok ukazuje, že erupcie môžu vyraziť popol oveľa vyššie do atmosféry, než sa pôvodne predpokladalo, až do výšky 100 kilometrov nad zemou.
Dr. Genge povedal: "Predtým si geológovia mysleli, že vulkanický popol sa zachytí v nižšej atmosfére, pretože vulkanické oblaky stúpajú vztlakovo. Môj výskum však ukazuje, že popol môže byť vystrelený do hornej atmosféry elektrickými silami."
Séria experimentov ukázala, že elektrostatické sily by mohli zdvihnúť popol oveľa vyššie ako samotný vztlak. Dr. Genge vytvoril model na výpočet toho, ako ďaleko by sa mohol vznášať nabitý vulkanický popol a zistil, že častice menšie ako 0,2 milióntiny metra v priemere by mohli počas veľkých erupcií dosiahnuť ionosféru.
Hovorí: "Sopečné oblaky a popol môžu mať negatívny elektrický náboj, a tak oblaky odpudzujú popol a poháňajú ho vysoko do atmosféry. Efekt funguje veľmi podobným spôsobom, akým sú od seba odtláčané dva magnety, ak sa ich póly zhodujú."
Experimentálne výsledky sú v súlade s historickými záznamami z iných erupcií.
Záznamov o počasí z roku 1815 je málo na to, aby mohol testovať svoju teóriu, Dr. Genge preto skúmal meteorologické záznamy po erupcii inej indonézskej sopky, Krakatoy z roku 1883. Údaje preukázali nižšie priemerné teploty a znížené zrážky takmer hneď po začiatku erupcie a globálne zrážky boli počas erupcie nižšie ako pred tak po nej. V roku 1991 našiel údaje o poruchách ionosféry po erupcii Mount Pinatubo na Filipínach, ktoré mohli byť spôsobené nabitým popolom zo sopky v ionosfére.
Navyše špeciálny typ oblačnosti sa po erupcii Krakatoy objavil častejšie ako zvyčajne. Nočné svietiace oblaky sú zriedkavé a vznikajú v ionosfére. Dr. Genge poukazuje na to, že tieto oblaky poskytujú dôkaz o elektrostatickej levitácii popola z veľkých sopečných erupcií.
Doktor Genge povedal: "Victor Hugo v románe Bedári povedal o bitke pri Waterloo: "nezvyčajne zatiahnutá obloha stačila, na zrútenie sveta." Teraz sme o krok bližšie k pochopeniu roly Tambory na bitke na druhom konci sveta."
Článok: Electrostatic levitation of volcanic ash into the ionosphere and its abrupt effect on climate? by Matthew J. Genge, Geology, https://doi.org/10.1130/G45092.1
Zdroj: www.imperial.ac.uk
Maťo
Anonymný
Maťo
Pjetro de
L.P
L.P