Recenzia performance kariet: Radeon HD 5850 a GeForce GTX 470

Zhrnutie, záver

Z dnes testovaných kariet bola v našom testovacom parkúre celkovo najvýkonnejšia GeForce GTX 470 od Gigabyte. V Direct3D 9 a 10 hrách bola zhruba adekvátne k vyššej cene výkonnejšia ako Asus Radeon HD 5850. Veľký výkonnostný rozdiel ale ukázala v testovaných Direct3D 11 hrách – BattleForge, Colin McRae Dirt 2, S.T.A.L.K.E.R. Call of Pripyat a Metro 2033. Je to pochopiteľné, nakoľko architektúra jadra GeForce GTX 470 – „GF100“ sedí najmä Direct3D 11. Je to spôsobené vysokým využiteľným aritmetickým výkonom, prepracovanou pamäťou cache, momentálne neskutočne vysokým geometrickým a teselačným výkon tohto jadra. V Direct3D 9 hrách, ktoré potrebujú menej aritmetického výkonu a viacej texturovacieho sa pochopiteľne nevie tak presadiť. Obdobne to vyzerá v Direct3D 10 hrách, ktoré tiež nepotrebujú tak veľa aritmetického výkonu ako Direct3D 11 hry. Podrobne sa architektúram nových Direct3D 11 čipov a ďalším novinkám budem venovať v nasledujúcej recenzii. Poďme si teda postupne zhrnúť výsledky v jednotlivých nastaveniach.

Vo všetkých troch rozlíšeniach so 4xMSAA a 8xMSAA je poradie podľa celkového výkonu rovnaké. Percentuálny rozdiel medzi GeForce GTX 470 a HD 5850 sa výrazne nemení. Najmenší je v rozlíšení 1920x1200 s 8xMSAA – okolo 12%. S vyšším rozlíšením narastie na ~17% a 15%. Napriek väčšej VRAM (1,28 GiB voči 1GiB) GeForce GTX 470 sa tá presadí viac v rozlíšení 2560x1600 so 4xMSAA. V rovnakom rozlíšení s 8xMSAA klesne nárast o 2%. Pravdepodobne sa prejavia lepšie ROPs RV870. Najviac „kolíše“ výkon GeForce GTX 285, čo je spôsobené známym veľkým prepadom výkonu so zapnutým 8xMSAA. Tento nedostatok už GF100 na GTX 470 nemá.
 

Oproti GeForce GTX 285 je GTX 470 výkonnejšia v najnižšom rozlíšení s 8xMSAA o ~17%. S vyšším rozlíšením – 2560x1600 a 4xMSAA sa zvýši rozdiel už na ~27%. Najvyšší rozdiel je v najnáročnejšom nastavení, kedy činí až vyše 42%. To všetko napriek 2GiB VRAM na GTX 285 a len 1,28GiB VRAM na GTX 470. Oproti HD 5850 s 1GiB VRAM to je pre GTX 470 určitá výhoda, záleží ale najmä od rozlíšenia hry, ktoré ovplyvní veľkosť textúr. Veľkosť a kvalita textúr sa bude v nových hrách len zvyšovať, preto bude časom táto výhoda len narastať. Radeon HD 5850 sa vie výrazne presadiť voči HD 4870 s tiež 1GiB VRAM už v rozlíšení 1920x1200 a 8xMSAA, kedy je rozdiel 44%. V strednom nastavení je to ešte 43%. V 2560x1600 a 8xMSAA sa presadí napriek rovnako veľkej VRAM najviac, až o 45%. Percentuálne rozdiely sú to určite pekné. V svetle 80% väčšieho teoretického výkonu v prípade TMUs, ALUs a skoro 94% v prípade ROPs, to ale nie je až také „super“. Ako som už spomínal, RV870 má rôzne nedostatky, ktoré spôsobujú horšie vyťaženie jednotiek, a preto je rozdiel na papieri iný ako v hrách.

GeForce GTX 470 a Radeon HD 5850 sú Direct3D 11 karty, a preto som ich testoval aj v Direct3D 11 hrách. Celkový počet Direct3D 11 hier nebol ale veľký (4 hry z 10), čo bol dôvod, prečo som sa rozhodol zlúčiť výsledky do dvoch grafov ako ich vidíte. GeForce GTX 470 sa ako som už spomínal, výrazne presadila voči Radeon HD 5850. Jednak kvôli architektúre a tiež pre väčšiu VRAM, ktorá sa prejavila v hre Metro 2033. Percentuálny rozdiel v nižšom rozlíšení je ~37% a vo vyššom ~36%. To je voči rozdielom v Direct3D 9 a 10 hrách zhruba dvojnásobne veľký percentuálny rozdiel.

Keď si k výkonu porovnám ich cenu, vznikne tabuľka, ktorú vidieť nižšie. Ako ceny jednotlivých kariet som zobral priemerné ceny v čase písania (10 - 12.8) podľa Heureka.sk a ďalších e-shopov (Alza, Agem, Tichepc). Najnižšiu a najvyššiu cenu som zámerne odignoroval, aby som odstránil výkyvy spôsobené akciami a pod. Z testovaných kariet je najdrahšia Gigabyte GeForce GTX 470, ktorá stála v priemere okolo 342 Euro. Nasledovala ju trochu prekvapivo GeForce GTX 285 s cenou 290 Euro. 2GiB OC verzia od Gigabyte sa už nepredávala, a preto som zobral jej poslednú cenu, ktorá bola zverejnená. Radeon HD 5850 od Asus, ktorá má priemernú cenu 289 Euro je v poradí ďalšia. Gigabyte HD 4870 sa tiež už v podstate nedá zohnať, použil som preto strednú cenu ešte dostupných referenčných HD 4870 – okolo 130 Euro.
 

Ako vidieť, GeForce GTX 470 od Gigabyte a Asus HD 5850 si v Direct3D 9 a 10 hrách v tomto smere veľa nedarujú. Malé rozdiely v prospech HD 5850 tu ale sú. Poznámka: Radeon HD 5870 by mala kvôli cene o pár Euro vyššej ako GTX 470 a vyššiemu výkonu, veľmi pravdepodobne lepší pomer cena/výkon. Bude ale testovaná až v ďalšej recenzii. Pre vysokú cenu a veľké prepady výkonu s 8xMSAA má GTX 285 v týchto nastaveniach najhorší pomer cena výkon. Jedine v 2560x1600 a 4xMSAA je hneď za Radeon HD 4870. Tá má vo všetkých nastaveniach a Direct3D 9 - 10 hrách najlepší pomer cena/výkon. Pomer cena/výkon v Direct3D 11 vyhráva vďaka veľkému výkonnostnému náskoku GeForce GTX 470. Ak spriemerujem všetky výsledky, tak má GeForce GTX 470 dokonca lepší pomer cena/výkon ako HD 5850. Prevážia práve výsledky z testovaných Direct3D 11 hier.

Aj ďalšie vlastnosti sú dôležité pre grafickú kartu – spotreba, teploty a hlučnosť. Práve spotreba GeForce GTX 470 v 3D je jej najväčší nedostatok voči Radeon HD 5850. Rozdiel 90W v záťaži, spôsobený historicky menšími skúsenosťami nVidie s novými procesmi a teda samotným procesom, je proste veľký. V 2D sú tieto dve Direct3D 11 karty na jednej úrovni, pričom GTX 470 má mierne vyššiu spotrebu. Po stránke teplôt je na tom GTX 470 tiež trochu horšie ako HD 5850. Rozdiely ale nie sú alarmujúce a takéto teploty dosahovali aj predchádzajúce generácie GeForce, Radeon kariet. Nižšie teploty sú však príjemné plus. Po stránke hlučnosti sú HD 5850 a GTX 470 na jednej úrovni, pričom trochu väčšiu hlučnosť som nameral v prípade GeForce karty. Počuteľný rozdiel to ale nie je.

OC potenciál jadra GF100 je napriek tomu naozaj veľký. Bez zvýšenia napätia sa mi ho podarilo pretaktovať o 23%. Po zvýšení napätia až o ~32%. Použitá GDDR5 pamäť od Samsungu nemá pre IMC taký potenciál pretaktovania. Problém to ale nie je, keďže ani po pretaktovaní nie je jadro GF100 väčšinou limitované priepustnosťou. Radeon HD 5850 od Asus má voči tomu slabší potenciál -12% zvýšenie so štandardným VDDC je v rámci bežných výsledkov. Zvýšenie napätia ale jadru pomohlo a vyšvihlo sa tak na celkovo 28%. To je dobrý výsledok pričom GDDR 5 pamäť sa mi podarilo pretaktovať o 26% na 1260 MHz, teda o 10 MHz vyššie ako je jej špecifikácia.
 

Po stránke kvality anizotropného filtra (AF) dominuje už dlhšie nVidia so svojimi GeForce kartami. Zhrnutie kvality AF je na príslušnej stránke, a preto spomeniem na tomto mieste len skutočnosť, že RV870 spôsobuje trochu slabší shimmering textúr ako RV770, zato má výrazný AF-Banding. Vďaka tomu ušetrí čip ~10 až 15% výkonu. GF100 má celkovo kvalitnejší anizotropný filter a okrem toho má v ovládačoch väčšie možnosti nastavenia jeho kvality. Ďalšie feature týkajúce sa kvality obrazu, ktoré poskytuje len nVidia je možnosť vynútiť Ambient Occlusion v hrách ktoré ho nepodporujú. Jeho význam pomaly klesá, ak teda nie ste vášnivý hráč COD4 :-), lebo nové hry ho väčšinou už majú implementovaný. Záleží na vás, či vnímate túto možnosť ako väčšiu výhodu alebo nie.

Po stránke kvality obrazu sa AMD ale trochu vyšvihla v očiach enthusiastov, lebo ponúkla SG-SSAA na svojich HD 5000 kartách. Žiaľ, len v Direct3D 9 hrách, lebo pod Direct3D 10 a 11 by musela „hľadať cestičky“ ako ho sprístupniť nie povolenou cestou. To by stálo čas vývojárov ovládačov a zároveň peniaze. Taktiež by potom nemohla dať do ovládača možnosť zapnutia SG-SSAA, lebo by nedostala WHQL certifikát. nVidia podporuje SG-SSAA v Direct3D 9 až 11 hrách cez utilitku. Zároveň sú podporované CSAA, zmiešané a OG- SSAA módy. Novinka je tiež 32x mód vyhladenia hrán, pozostávajúci z 8xMSAA a 24xCSAA. Je ho možné tiež rozšíriť na transparentné (alpha) textúry. AMD má v oblasti vyhladzovania iný tromf, ED-CFAA. To ponúka ako 24x ED-CFAA zatiaľ najlepšie vyhladenie hrán. Potrebnejší by ale bol skôr OG-SSAA, vyhladzujúci lepšie textúry ako SG-SSAA, aby sa zahladili problémy so shimmeringom. Žiaľ AF-Bandingu sa pomocou SSAA nedá odstrániť.

Ostáva mi zhrnúť ďalšie features testovaných grafických kariet. Eyefinity, výborné, ak potrebujete mať zapojených viacero monitorov a nechcete kupovať drahé karty, respektíve viac kariet. V 2D bez nejakých nevýhod. Ak ale chcete hrať hry s Eyefinity, budete vo väčšine prípadov nútený buď ubrať detaily, MSAA, AF alebo kúpiť ďalšiu kartu do CF. Konkurenciu pre toto feature zatiaľ nVidia nemá. Rovnako AMD nemá konkurenciu pre 3D Vision. Chcete 3D zobrazenie? Prosím, nVidia vám ho ponúkne. Ak máte SLI, tak dokonca s troma obrazovkami (Surround). Skutočnosť, že strata výkonu je veľká – 100% a budete teda potrebovať viac kariet – SLI, je samozrejmosť.
 

Tradične je na GeForce kartách podporované PhysX. Proprietárny fyzikálny middleware, ktorý síce má na papieri konkurenciu, dokonca aj „free“ a s Direct3D 11 pribudli ďalšie dôvody proti nemu. Faktom ale je, či sa vám to páči alebo nie, že PhysX je momentálne najviac rozšírený. Dôvod je ten, že konkurencia robí výrazne menej v tomto smere ako nVidia. AA herných titulov s jeho podporou postupne pribúda , čo je ďalší dôsledok a dôvod, prečo stúpa ako argument v očiach ľudí. Mafia 2 je najlepší príklad. Akú úroveň dôležitosti dáte PhysX nechám na vás. Rovnako ako CUDA, ktoré určite „nezomrie“ ako viacerí predpovedali, s najväčšou pravdepodobnosťou ale zmení v budúcnosti pole pôsobnosti. Zatiaľ je v oblasti GPGPU na „herných“ desktop systémoch výraznejšie zastúpené ako AMD Stream. Najmä ak počítate Folding@Home, sa vyplatí GeForce karta a väčšia podpora nVidie do oblasti CUDA.

Pre koho sú teda určené GeForce GTX 470 a Radeon HD 5850? Podľa môjho subjektívneho názoru: GeForce GTX 470 pre niekoho, kto chce maximálnu kvalitu obrazu. Dôvody - podpora rôznych SSAA módov, kvalitnejšie AF, väčšie možnosti v ovládači. Niekomu kto chce vysoký výkon v Direct3D 9 – 10, no predovšetkým s teseláciou a v Direct3D 11 hrách. Plánuje SLI zapojenie, vďaka čomu by viac využil väčšiu VRAM. Na cene mu až tak nezáleží, rovnako ako spotrebe. Vyššie teploty vyrieši výmenou referenčného chladiča GTX 470. Zároveň chce vysoký OC potenciál, podporu PhysX, CUDA. Radeon HD 5850 je pre niekoho, komu záleží na spotrebe a chce vysoký výkon v Direct3D 9 – 10 hrách za slušnú cenu. Slabší výkon s teseláciou a v Direct3D 11 hrách mu nevadí, ako ani 1GiB VRAM, lebo neplánuje CF zapojenie ,nehrá vo vysokých rozlíšeniach. Takisto mu nevadí horšia kvalita AF alebo nedostatok, že môže zapnúť SSAA len v Direct3D 9 hrách. Chce Eyefinity a zapojiť pre svoju prácu viaceré monitory. Nechce meniť chladič, ale zároveň chce aj po OC ešte akceptovateľné teploty. Nepotrebuje PhysX ani podporu CUDA.

Pre akú kartu sa nakoniec rozhodnete, záleží v konečnom dôsledku na vás a vašich prioritách, lebo ideálne grafické karty nie sú zatiaľ na trhu. Ani v jednom prípade ale nespravíte vyslovene zle. Všetky vlastnosti príslušnej karty, ktoré sa dajú zaradiť medzi väčšie výhody alebo nevýhody sú na koniec zhrnuté v prehľadnej tabuľke.
 

Na úplný záver by som sa chcel poďakovať spoločnosti Asus za vypožičanie recenzovanej Asus Radeon HD 5850 a spoločnosti Gigabyte za vypožičanie grafických kariet na porovnanie výkonu a kvality AF - Gigabyte Radeon HD 4870, GeForce GTX 285 2GB OC a recenzovanej GeForce GTX 470.
 

Odporúčame prečítať aj:

• Recenzia: Pretaktovaná Gigabyte GeForce GTX 285 s 2GB
• Radeon HD 4890 (CrossFire) vs. GeForce GTX 275 (SLI)
• Recenzia: Catalyst 9.8 WHQL
• Recenzia: Catalyst 9.6 WHQL
• Boj o najvyšší výkon: Radeon HD 4870 X2 vs. GeForce GTX 295
• Recenzia: GeForce 185.65 beta a 182.50 WHQL
• Veľké porovnanie GeForce ovládačov
• Recenzia: Catalyst 9.2 WHQL
• Veľké porovnanie Catalyst ovládačov
• High-end grafické karty: Radeon HD 4850 X2 vs. GeForce GTX 280 (TOP)
• Súboj performance riešení: Radeon HD 4870 vs. GeForce GTX 260
• Boj o mainstream: Radeon HD 4850 (Toxic) vs. GeForce 9800 GTX (+)
• nVidia GeForce 9600 GT (OC)
• Špekulatívne preview G200: high-end ako sa patrí?
• AMD/ATi Radeon HD 3870 (CrossFire)
• Recenzia: 3DMark Vantage
• R600 pod drobnohľadom
• Prvé pohľady na architektúru G80