Recenzia chladiča Macs Triumph MA-7131-A Deluxe

Vizuálny dôkaz slabej výpovednej hodnoty teploty zobrazovanej na LCD ovládacieho panela. V nečinnosti sa tento údaj pri všetkých nastavených taktoch procesora pohybuje v rozmedzí 24-25°C. Viac nestúpne z prostého dôvodu, pretože pri 25°C zapracuje peltier, ktorý okamžite schladí základňu o 1°C. Vtedy ale ovládací panel odpojí peltier z plného výkonu, následne sa základňa opäť zohreje o 1°C na 25°C a cyklus sa opakuje. Skutočná teplota procesora však nie je statická, taktovaním samozrejme mierne rastie.
Podobne je tomu pri zaťažení procesora. Údaj na LCD už síce mierne stúpa, avšak krivka závislosti teploty od taktu procesora má podstatne slabší nárast oproti skutočnej teplote procesora.
Za nie úplne očakávaný by som označil priebeh teploty vrchnej (teplej) strany termoelektrického článku. Obe krivky: Idle i Load, vykazujú takmer rovnobežnosť. Predpokladal by som miernejší nárast pri nečinnosti a naopak vyššie teploty pri zaťažení procesora. Zrejme sa tu až príliš prejavuje vplyv prechodovej vrstvy medzi peltierom a samotným procesorom v podobe spodnej časti základne s dvoma heat-pipe, ktoré odvádzajú podstatnú časť tepelnej energie. Pri priamom kontakte peltiera s procesorom by vzhľadom na charakteristiku a vlastnosti termoelektrického článku musel byť priebeh dosť podobný priebehu skutočnej teploty procesora.

...a konečne to najočakávanejšie – ako obstál Macs Triumph MA-7131-A Deluxe v konkurencii výkonných vzduchových chladení.
Najskôr teploty nezaťaženého procesora :

Viditeľne sa pri teplote procesora v nečinnosti prejavuje u Triumphu dochladzovanie peltierom. Rozdiel od najvýkonnejších vzduchových chladičov je 5-6°C, čo prestavuje 15-20 percentné zlepšenie. Pekný výsledok, avšak len zriedkakto využíva počítač v nečinnosti, preto takmer každého zaujímajú hlavne hodnoty namerané pri zaťaženom procesore :

In-place test v programe Prime95 „dostáva“ z procesora maximum, čo sa samozrejme prejavuje na teplotách. Chladiče až tu ukazujú svoj chladiaci potenciál. Dominantné postavenie Triumphu z Idle-testu sa z pochopiteľných dôvodov neopakuje. Pri defaultnom nastavení (1800 MHz) ešte dáva peltier o sebe vedieť výrazným päť stupňovým náskokom, pri vysoko taktovanom procesore však stráca prídavné termoelektrické dochladzovanie svoj význam a výrazné zlepšenie od výkonných vzduchových chladičov sa nekoná. Drží sa síce na špici, na uhájenie tejto pozície ale potrebuje 50W navyše, nehovoriac o veľmi nepríjemnom, hlučnom prejave.

Teploty MOSFET regulátorov sú podstatne závislé od použitého chladiča na procesore, nechýbajú preto v prehľadnom grafickom spracovaní ako v režime Idle, tak i pri zaťažení:

Recenzovaný Triumph vykazuje v oboch režimoch najlepšie výsledky. Dané by to mohlo byť konštrukciou chladiča, kedy je dostatočný priestor pod pasívom, takže sa tam teplo nekumuluje a podstatný vplyv bude mať výkonný ventilátor.

Na záver sumár zaznamenaných teplôt procesora a MOSFET regulátorov v tabuľkách: