LDSD, lietajúci tanier NASA

Misie pristávajúce na Marse, vrátane tých s astronautmi na palube sa možno budú podobať na lietajúce taniere.

Váha pozemských sond na Marse postupne rastie a doterajšie technológie používané pri ich pristávaní prestávajú stačiť. Problémom je riedka atmosféra, v ktorej je veľmi ťažké ubrzdiť sondy vážiace niekoľko ton. NASA pracuje na systémoch, ktoré by umožnili pristátie aj takýmto misiám vrátane tých pilotovaných.

Projekt Low-Density Supersonic Decelerator v preklade Nadzvukový decelerátor pre nízke hustoty vyvíja Laboratórium tryskových pohonov NASA (Jet Propulsion Lab v skratke JPL) v kalifornskej Pasadene. Stredisko JPL NASA stojace za vývojom tých najznámejších misií NASA od Voyagerov po MSL Curiosity v rámci programu nadzvukového decelerátora LDSD vyvíja technológiu pre brzdenie v riedkej atmosfére Marsu. Low-Density v názve projektu odkazuje práve na nízku hustotu atmosféry Marsu.


Test LDSD na raketových sánkach v roku 2012. Image credit: NASA

LDSD umožní mäkké pristátie misie s váhou 2,7 ton, trojnásobkom toho čo vážila Curiosity. LDSD sa skladá z nafukovacieho prstenca, ktorý dá pristávajúcej sonde tvar lietajúceho taniera. Vo vývoji sú dve verzie takzvaného SIAD, Supersonického nafukovacieho aerodynamického decelerátora (Supersonic Inflatable Aerodynamic Decelerator). Prvá menšia SIAD-R s polomerom 6 metrov pre robotické misie. Druhá väčšia SIAD-E, pre misie spojené s letmi ľudí na Mars s polomerom 8 metrov. SIAD sa aktivuje v momente keď pristávajúca sonda poletí rýchlosťou 3,5 násobky rýchlosti zvuku. To je približne rýchlosť akú dosahovalo najrýchlejšie lietadlo v histórii, známy Black Bird SR-71. Prstenec ubrzdí sondu na rýchlosť 2 Machy a vtedy príde na rad obrovský skoro 33.5 metrový supersonický padák. Ten je dvojnásobne väčší ako padák, ktorý použil rover Curiosity.

LDSD aktuálne čakajú testy na Havajskej základni amerického vojnového námornictva v Kauai. Počínajúc 3. júnom absolvuje sériu testovacích letov. Najskôr z výšky 37 kilometrov po vynesení balónom a neskôr z výšky 55 kilometrov do ktorej sa dostane vďaka pripojenému raketovému pohonu, čím získa rýchlosť rovnú približne štvornásobku rýchlosti zvuku.

Ďalšie dve série testov sú naplánované na letné mesiace budúceho roku.     

 

Zdroj: nasa.gov, marsdaily.com

Pridať nový komentár
TOPlist