Intel Core i7-6950X – 10 jadier v plnej paráde

 
Intel Broadwell-E procesory sú tu a my vám ako prvý na Slovensku v teste prinášame hneď toho najvýkonnejšieho zástupcu, ktorým je Core i7-6950X s 10 jadrami a 20 vláknami. Porovnali sme ho s predchádzajúcim Haswell-E procesorom a najvýkonnejším Skylake procesorom. Zvýšil sa nielen počet jadier, ale drasticky aj cenovka.

Broadwell-E procesory sa predstavujú

 
Intel konečne oficiálne predstavil nástupcov Haswell-E procesorov, ktorými sú nové Broadwell-E procesory, medzi ktoré spadajú a budú spadať tieto 4 modely: dnes testovaný 10-jadrový Core i7-6950X, 8-jadrový Core i7-6900K a 6-jadrové Core i7-6850K a Core i7-6800K. Všetky sú ako také súčasťou HEDT (high-end desktop) platformy a po prvýkrát prinášajú 10 jadier medzi bežných spotrebiteľov. Kompletné špecifikácie aj s porovnaním s predošlou generáciou prehľadne zobrazuje tabuľka. Do tabuľky som zahrnul aj mainstream procesor Core i7-6700K (Skylake), ktorý je tam trochu "odveci", no keďže výkon porovnávam aj voči nemu, našiel si cestu do tabuľky.
 
  Core i7-6950X (Broadwell-E) Core i7-6900K (Broadwell-E) Core i7-6850K (Broadwell-E) Core i7-6800K (Broadwell-E) Core i7-5960X (Haswell-E) Core i7 5930K (Haswell-E) Core i7-5820K (Haswell-E) Core i7-6700K (Skylake)
Výrobný proces 14nm 14nm 14nm 14nm 22nm 22nm 22nm 14nm
Patica LGA 2011v3 LGA 2011v3 LGA 2011v3 LGA 2011v3 LGA 2011v3 LGA 2011v3  LGA 2011v3 LGA 1151
Počet jadier/vlákien 10/20 8/16 6/12 6/12 8/16 6/12 6/12 4/8
Základná frekvencia 3GHz 3,2GHz 3,6GHz 3,4GHz 3GHz 3,5GHz 3,3GHz 4GHz
Turbo Boost 2.0 frekvencia 3,5GHz 3,7GHz 3,8GHz 3,6GHz 3,5GHz 3,7GHz 3,6GHz 4,2GHz
Veľkosť L1 cache 32KB 32KB 32KB 32KB 32KB 32KB 32KB 32KB
Veľkosť L2 cache 256KB 256KB 256KB 256KB 256KB 256KB 256KB 256KB
Veľkosť L3 cache 25MB 20MB 15MB 15MB 20MB 15MB 15MB 8MB
Pamäťový radič 4-kanálový s podporou DDR4 s 2400MHz 4-kanálový s podporou DDR4 s 2400MHz 4-kanálový s podporou DDR4 s 2400MHz 4-kanálový s podporou DDR4 s 2400MHz 4-kanálový s podporou DDR4 s 2133MHz 4-kanálový s podporou DDR4 s 2133MHz 4-kanálový s podporou DDR4 s 2133MHz 2-kanálový s podporou DDR3L s 1600MHz a DDR4 s 2133MHz
TDP 140W 140W 140W 140W 140W 140W 140W 91W
Počet PCIe 3.0 liniek 40 40 40 28 40 40 28 16
Cena $1723 $1089 $617 $434 $999 $583 $389 $350
 
Hoci oči čitateľov spočinú zrejme hlavne na špecifikáciach10-jadrového procesora, netreba prehliadať posledný riadok tabuľky. Intel sa totiž rozhodol výrazne cenovo oddeliť svoje high-end procesory od manistream modelov a ceny sú poriadne vysoké. Najvýkonnejší 8-jadrový procesor Haswell-E, ktorým je Core i7-5960X mal uvádzaciu cenu $999. 10-jadrový Core i7-6950X však štartuje s cenou až $1723 čo je extrémne zdraženie. Cena v našich obchodoch pritom bude zrejme o čosi vyššia.
 
Dôvod takéhoto drastického zvýšenia ceny (cca o 60%!) nie je oficiálne uvedený. Niektorí ľudia sa domnievajú, že väčšie die vyžaduje väčšie náklady na výrobu, na druhej strane Intel prešiel z 22nm na 14nm proces a čip by tak nemal byť príliš väčší napriek nárastu počtu jadier. Intel však veľkosť die zatiaľ neuviedol. Za zdražením tak jednoducho môžeme hľadať iba výraznejšiu segmentáciu trhu. Chcete poriadny high-end? Tak si poriadne priplaťte! Intel si zrejme myslí, že majetní zákazníci nehľadia na pomer cena/výkon s čím má sčasti pravdu no $1700 za procesor je vskutku priveľa.
 
 
Drahší ako najvýkonnejší Haswell-E je dokonca aj 8-jadrový Core i7-6900K čo by nástupca Core i7-5960X. Procesor má síce o čosi vyššie takty ako Core i7-5960X (presne o 200MHz), je plne odomknutý a dovoľuje tak ďalšie pretaktovanie, no príliš veľký význam pre upgrade z i7-5960X na i7-6900K nevidím. Za tisícku dostanete síce modernejší procesor, ale s rovnakým počtom jadier a čipsetom.
 
Zvyšné 2 procesory sú už cenovo dostupnejšie, no aj tu sa prejavilo zdraženie. 6-jadrový Haswell-E Core i7-5930K mal štartovaciu cenu $583, jeho nástupca Core i7-6850K stojí $617. Najslabší Core i7-6800K stojí $434 a je taktiež o čosi drahší ako adekvátny Haswell-E, ktorým je Core i7-5820K s cenou $389.
 

Intel Broadwell-E – novinky a vylepšenia

 
V prvom rade treba uviesť, že u Broadwell-E procesorov nejde o markantný medzigeneračný skok no i tak tu máme niektoré zmeny, ktoré určite stoja za zmienku. Procesory osadíte stále do patice Intel LGA2011-v3 s čipsetom X99, pre ich fungovanie však bude potrebovať vaša základná doska aktualizáciu BIOSu. Intel prešiel z 22nm výrobného procesu na 14nm vďaka čomu nestúplo TDP ani u 10-jadrového procesora vyššie a stále má hodnotu 140W. 
 
 
Čo sa týka rozdelenia PCIe 3.0 liniek tu sa nič nezmenilo. Podobne ako u Haswell-E aj u nových procesorov majú najvýkonnejšie modely k dispozícii až 40 PCIe 3.0 liniek, len najslabší Core i7-6800K disponuje 28 linkami. Tento procesor je tak limitovaný na 3-way zapojenie grafických kariet pričom konfigurácia 2x16 nie je možná. 40-linkové procesory ponúknu až 4-way zapojenie grafických kariet.
 
Mierneho vylepšenia sa dočkali operačné pamäte, lepšie povedané oficiálna podpora pre ich frekvencie. Oficiálna podpora frekvencie operačných pamätí stanovuje základnú JEDEC frekvenciu pričom pri pretaktovaní sa samozrejme dá táto hranica prekonať. Haswell-E oficiálne podporovali DDR4 pamäte s frekvenciou 2133MHz, no u Broadwell-E je tento limit posunutý na 2400MHz. V praxi pri bežnom používaní nemá tento rozdiel nejaký zásadný dopad a nepocítite to. Ak však veľmi často pracujete s programami vyťažujúcimi RAM ako napríklad kompresia cez WinRAR, RAMDisk či iné nástroje, vyššiu frekvenciu oceníte.
 
 
Významnejšou novinkou Broadwell-E procesorov je zvyšovanie frekvencie jediného jadra. Túto funkciu Intel nazval ako Turbo Boost Max Technology 3.0 a podrobnejšie bude rozobratá v nasledujúcej kapitole.
 

Turbo Boost Max 3.0

 
Turbo Boost Max 3.0 je nová technológia dynamického zvyšovania taktu procesora. Môžete sa tiež stretnúť s označením Turbo Boost Max či jednoducho Turbo Boost 3.0. O čo ide? Pri Turbo Boost 2.0 sa frekvencia procesora flexibilne zvyšovala/znižovala podľa zaťaženia procesora. V prípade Core i7-6950X to znamená, že základný takt 3GHz sa v prípade ľahkého zaťaženia zdvihne na 3,5GHz a zníži v prípade výrazného zaťaženia jadier aby bola spotreba a teplota udržaná na rozumných hraniciach. Turbo Boost 2.0 je stará známa technológa a v prípade nami testovaného procesora spôsobuje, že prakticky pri záťaží neuvidíte frekvenciu 3GHz. Procesor vždy bude kmitať niekde medzi 3-3,5GHz a pod 3GHz sa podtaktuje v pokoji vďaka šetriacim funk
 
U Turbo Boost Max 3.0 by mala byť situácia iná. V prípade TBM3 pôjde o zvyšovanie frekvencie jediného jadra ak bude použitý program, ktorý zaťažuje iba jedno jadro. Táto funkcia však nebude natívne dostupná. Vyžaduje totiž driver, ktorý bude distribuovaný spolu s novými X99 základnými doskami a taktiež by mal doraziť v niektorej z aktualizácii pre Windows 10. K driveru je pribalený aj malý program, ktorý orientovanie sa v technológii uľahčí.
 
 
V programe budú zoradené jadrá procesora zvrchu od tých najvýkonnejších a najefektívnejších podľa Intelu a v prípade povolenia TBM3 sa tak primárne použije prvé jadro v zozname. S novým ovládačom môže byť každé jadro procesora individuálne sprístupnené operačnému systému a vyššia frekvencia bude tak priradená práve a len jedinému jadru, tomu, ktoré je prvé v zozname. TBM3.0 môže pracovať v 2 režimoch. V prípade Foreground App bude systém na pozadí vyhľadávať aplikácie zaťažujúce iba 1 jadro a automaticky ich zviaže s najpreferovanejším jadrom zo zoznamu vpravo pričom mu zvýši frekvenciu. Toto jadro je však možné priradiť aj manuálne zoznamu aplikácii z ľavého stĺpca, pričom tieto aplikácie musíte pridať ručne. 
 
Frekvencia jedného jadra s TBM3 by mala poskočiť na 4GHz, čím dôjde ku kompenzovaniu nízkeho single-core výkonu. Túto frekvenciu a vôbec povolenie celej funkcie však majú na starosti výrobcovia dosiek. V prípade MSI je údajne táto funkcia natívne vypnutá a menej skúsení používatelia, ktorí nenavštívia BIOS tak ani nebudú využívať TBM3. Navyše, u každého procesora sa funkcia môže správať inak, minimálne bude iné poradie v zozname jadier.
 
 
Označenie najlepšieho jadra uvidíte aj BIOSe základnej dosky. V prípade ASUS X99 Deluxe II (a zrejme všetkých ASUS BIOSov) bude pri danom jadre malá hviezdička indikujúca, že práve toto jadro zvolím systém za najlepšie.
 
 
Ideou Turbo Boost Max 3.0 je tak jednoducho prehodiť jednovláknovú záťaž na „najvýkonnejšie“ jadro pričom pomocou vyššie spomenutej aplikácie viete operačnému systému povedať, ktoré jadro je práve to najvhodnejšie. Žiadne iné jadro nebude mať túto vysokú frekvenciu a už pri zaťažení 2 jadier pobeží druhé jadro na svojej Turbo Boost 2.0 frekvencii. Táto technológia je dostupná pre všetky 4 Broadwell-E procesory. Intel neprezradil či za touto technológiou stali nejaké hardvérové zmeny v procesore. Celkovo túto funkciu Intel príliš nezdokumentoval a je tak okolo nej mnoho „hmly“. Do testu by sme onedlho mali dostať novučičkú dosku MSI X99A XPOWER GAMING Titanium spolu so slabším Broadwell-E procesorom a tejto technológii sa tak pozriem ešte bližšie na zúbok.
 

Intel Core i7-6950X – bližší pohľad

 
Po všeobecných informáciách ohľadom celej Broadwell-E generácii procesorov sa poďme pozrieť už na náš konkrétny testovaný kúsok. My sme to testu dostali ES (inžiniersku vzorku) procesora, ktorá nedorazila v balení v akom ju nájdete v obchodoch. Pre 10-jadrové monštrum Intel zvolil nové unikátne balenie, ktoré je celočierne so zlatým popisom. Za $1700 by som čakal, že mi procesor doručí pekná kuriérka na zlatom podnose :) V našom prípade ide o finálnu revíziu procesora, ktorú nájdete aj v obchodoch.
 
  
 
 
 
   
 
Rozloženie pinov vyzerá byť totožné ako u Haswell-E, výrazný rozdiel je však v hrúbke substrátu. Zatiaľ čo u Haswell-E (Core i7-5930K) som nameral 1,93mm, u Broadwell-E je to iba niečo cez 1mm. U oboch generácii Intel integroval FIVR (Fully Integrated Voltage Regulator) priamo do procesorov, ktorý zvyčajne vyžaduje väčšiu hrúbku substrátu, no zdá sa, že u nových procesorov sa Intelu podarilo odstrániť niekoľko vrstiev zo substrátu, ktorý tak schudol. Automaticky sa tak ponúka otázka, či sa táto zoštíhľovacia kúra neprejaví zohnutými procesormi ako tomu bolo u Skylake procesorov. Intel HEDT procesory by však mali byť konštruované tak, aby zvládli väčší tlak chladičov ako mainstream procesory a teda aj napriek tenšiemu substrátu by Broadwell-E procesory mali niečo vydržať.
 
  
 
Všimnúť si tiež môžeme väčší heatspreader procesora v porovnaní s Haswell-E. Intel ho rozšíril najmä do rohov a po bokoch. Či tým chce dosiahnuť lepší únik tepla alebo kompenzovať štíhlosť substrátu je neznáme.
 
  
 
Detailný pohľad na die samotného procesora neodhalí žiadne dramatické zmeny. Pribudli 2 jadrá a adektávne k tomu narástla L3 cache o 5MB.
 
 
 
Čo sa týka špecifikácii tie už síce poznáme, no screenshot z CPU-Z nám ich pripomenie. Procesor má 10 jadier pričom s podporou funkcie HyperThreading spracuje 20 vlákien naraz. Základný takt sú 3GHz, s Turbo Boost 2.0 poskočí na 3,5GHz. V takomto stave je napätie málo cez 1V.
 
 
Jadrá majú dohromady k dispozícii 25MB L3 cache (2,5MB na jadro), pričom každé jadro využíva 256KB L2 cache a 32KB L1 cache. Najnižší násobič procesora je x12 a procesor vtedy vyžaduje napätie 0,768V. Pri kúpe tohto procesora netreba zabúdať, že potrebujete aj grafickú kartu nakoľko HEDT procesory nemajú integrované grafické jadro.
 

Testovacia zostava, metodika testovania, výsledky

Testovacia zostava

 
Aby sme sa mali z čoho odraziť, porovnal som výkon Core i7-6950X aspoň so 6-jadrovým Haswell-E procesorom Core i7-5930K a najvýkonnejším mainstream Skylake procesorom Core i7-6700K. Testovacia vzorka Core i7-5960X žiaľ nebola k dispozícii. Pre testovanie Broadwell-E (Core i7-6950X) a Haswell-E (Core i7-5930K) procesorov som využil služby základnej dosky X99 Deluxe II, ktorú nám rýchlo poskytol ASUS. Procesor architektúry Skylake (Core i7-6700K) som testoval so základnou doskou ASUS Maximux VIII Extreme. Zvyšné komponenty boli v oboch prípadoch rovnaké. Operačné pamäte tvoril 4 moduly DDR4 pamätí Corsair Vengeance LPX. Každý modul má kapacitu 4GB. Grafickou kartou bol model MSI GTX 960 Gaming 2G a úložiskom bol SSD ADATA SP910 256GB. Zdroj predstavoval Antec VP550F s výkonom 550W. O chladenie procesora sa staral výkonný chladič Noctua NH-D15S.
 

Metodika testovania

 
Všetky 3 procesory som testoval na ich natívnych nastaveniach. 4-jadrový procesor Intel Core i7-6700K má spomedzi testovaných najvyššiu frekvenciu až 4GHz, pričom s Turbom poskočí na 4,2GHz. Procesor Intel Core i7-5930K má 6 jadier, ktoré tikajú na základnej frekvencii 3,5GHz. Turbo Boost 2.0 však takt vyženie na 3,7GHz. 10 jadier procesora Intel Core i7-6950X má stanovenú frekvenciu pomerne nízko – iba 3GHz. S Turbo Boost 2.0 dosiahne maximálne 3,5GHz. Pri testovaní single-core výkonu som nepoužíval Turbo Boost Max 3.0 a vplyv tejto funkcie na výkon zmeriam v niektorej z ďalších recenzií.
 
Operačné pamäte od Corsair pracovali v každom teste a pri každom procesore na frekvencii 2166MHz. Časovanie som nemenil a bolo tak ponechané na hodnotách 15-15-15-36 s dobou obnovenia 2T. Procesory som podrobil v nasledujúcich testoch: AIDA64 test pamätí, SiSoft Sandra 2016.SP1 Memory Bandwidth a Processor Arithmetic, Cinebench R15 single core, multi core a OpenGL, SuperPI s výpočtom PI na 2 milióny miest, WinRAR, 7zip s veľkosťou slovníka 32MB, x264FHD Benchmark, 3DMark Fire Strike a nakoniec PCMark 8 Creative test. Každé meranie som vykonal 3x a do grafu zaniesol priemernú hodnotu.
 

Výsledky

Test pamätí

 
 
 
Surová pamäťová priepustnosť sa v AIDA64 môže zdať vyššia ako u Haswell-E procesorov, garantujem vám však že nie je. V teste totiž porovnávam so 6-jadrovým i7-5930K, keď sa však pozrieme na staršiu recenziu základnych dosiek, v ktorých som používal 8-jadrový Core i7-5960X zistíme, že dosahoval podobné hodnoty ako 10-jadrový Core i7-6950X.
 
 
 
Sandra ukázala prvé zaváhanie v single thread výkone. Výkon na jadro nie je naozaj nijak vysoký vďaka nízkej základnej frekvencii a bez problémov vyhráva 4x lacnejší Core i7-6700K (Skylake).
 

Testy procesora

Cinebench potvrdzuje, že single core výkon 10-jadrovej beštie trpí nízkymi frekvenciami. V multicore aplikáciach je to však celkom iná pesnička a Core i7-6950X si podáva aj 8-jadrový Haswell-E Core i7-5960X, ktorý dosiahol asi 1300b.

Test CPU Arithmetic v SiSoft Sandra taktiež ukazuje nevýrazný single core výkon v porovnaní so starším Haswell-E. Zato multithread výkon je brutálny.

V kompresii si Core i7-6950X pochutnal na všetkom doposiaľ existujúcom :)

SuperPI je jednovláknový benchmark na čo procesor reagoval tak ako v iných single thread testoch. Za mainstreamovým Skylake meratelne zaostáva.

V enkódovaní videa cez x264 som sa prvýkrát dostal nad hranicu 40fps. Pre porovnanie Coire i7-5960X zostal tesne pred bránami 40fps hranice.

Takto výkonné procesory nebudú limitov pre grafickú kartu GTX 960 použitú v teste a tak iba pre ukážku ponúkam výsledok z benchmarku 3DMark. Rozdiely tu nejaké sú, ale sú naozaj iba malé.

Celkové skóre má podľa PCMark najvyššie Core i7-6950X, ale ani tu rozdiel nie je nejak výrazný.

Intel Core i7-6950X – Pretaktovanie, spotreba

 
Určite vás zaujíma ako moc sa dá pohnať takt 10-jadrového procesora. Základný takt je totiž pomerne nízky aby sa procesor vmestil do svojho TDP, nespotreboval veľa energie a dal rozumne schladiť. Mne sa podarilo pretaktovať procesor maximálne na frekvenciu 4,4GHz s napätím 1,3V, kedy ešte bol ochotný prejsť testom Cinebench. V ňom dosiahol skóre 2214b a výkon tak oproti základu stúpol o 24%. To nie je vôbec zlé pričom na chladenie som stále mohol použiť aj obyčajný chladič Alpenfohn Brocken Eco a nie high-end od Noctua! V poriadnej a dlhodobej záťaži ako napríklad v Prime95 sa však veľmi rýchlo prejavili slabiny tohto chladiča a na chladenie takto pretaktovaného procesora v poriadnej záťaži budete potrebovať veľmi výkonný vzduchový či vodný chladič. 
 
 
S taktom 4,5GHz som sa dostal ešte aj do Windowsu, na testy to však už nebolo. Na Internete však nájdete aj ľudí, ktorí tento procesor pretaktovali aj cez 5GHz. Bez tekutého dusíka to však už nešlo.
 
 
Čo sa spotreby týka tak celá zostava s i7-6950X spotrebovala v záťaži pri Cinebench asi 210W. V pokoji pokojne počítajte so spotrebou asi 68W. Spotreba nového procesora je takmer rovnaká ako s i7-5930K. S jeho použitím som nameral dokonca o čosi vyššiu spotrebu v záťaži a to asi 220W. V pokoji je spotreba na úrovni 75W. Za mierne vyššiu spotrebu môžu vyššie takty procesora v záťaži a starší výrobný proces aj keď má procesor o 4 jadrá menej. Spotreba 10-jadrového monštrá nie je zlá ani v porovnaní s najvýkonnejším Skylake procesorom, s ktorým mala zostava odber asi 138W. V pokoji je to približne 44W. Na absolútny high-end nie je spotreba nijak alarmujúca a oproti predošlej generácii nenarástla.
 

Zhodnotenie, záver

 
Nikto sa asi nebude hádať o tom, že procesor Intel Core i7-6950X je v súčasnosti najvýkonnejším procesorom planéty pre nadšencov. Ak požadujete absolútne to najlepšie pre váš počítač, používate viacero grafických kariet či potrebujete masívny multithread výkon a nezáleží vám na cene je Core i7-6950X jasnou voľbou. Výkon procesora je v multithread aplikáciách výborný, avšak trochu predvídateľný. Intel totiž v samotnej architektúre oproti Haswell-E mnoho zmien neurobil a nárast výkonu sa tak rovná nárastu počtu jadier a je teda asi o 25% vyšší ako u najvýkonnejšieho Haswell-E.
 
 
Otázkou však je, či vôbec existujú aplikácie, ktoré by dokázali efektívne využiť tak vysoký počet procesorových jadier. Ak totiž zaťažíte procesoru 1 alebo 2 jadrá, je výkon na úrovni Haswell-E alebo dokonca nižší a to kvôli nízkej frekvencii. Tento nedostatok sa Intel snaží eliminovať aspoň uvedením Turbo Boost Max 3.0, avšak táto funkcia je pomerne rozpačitá. Jej myšlienka je dobrá, no treba na ňu podporu ovládača a BIOSu základnej dosky. Ten navyše vzhľadom na variabilnosť procesorov nebude zrejme ponúkať také nastavenia, aké by procesor zvládol a to preto aby používatelia nezaznamenali žiadne problémy. Niektorí výrobcovia ako napr. MSI sa zatiaľ rozhodli túto funkciu celkom deaktivovať a mám taký dojem, že v mnohých prípadoch tak zostane celkom nevyužitá nakoľko nie každý navštevuje BIOS. Ak sa navyše nemýlim, tak manuálne pretaktovanie 1 jadra umožňovali aj Haswell-E procesory.
 
Z hľadiska pretaktovania to nie je žiadna sláva, ale ani sklamanie. 4,4GHz so vzduchovým chladičom nie je najhoršie, hoci osobne som čakal trošku viac. Možno však budete mať šťastie na lepší kúsok kremíka. Teploty sú podľa očakávania pri pretaktovaní vysoké, no potešujúca je spotreba, ktorá sa napriek nárastu počtu jadier prakticky nezvýšila, skôr naopak.
 
Najväčším sklamaním je však zrejme cena celej Broadwell-E línie. Povedal by som, že pre majiteľov Haswell-E nemá upgrade žiadny zmysel nakoľko nové procesory prinášajú v podstate rovnaké frekvencie a najväčším pokušením je tak asi len 10 jadier v Core i7-6950X. Za 2 jadrá navyše oproti Core i7-5960X si však Intel nechá zaplatiť asi o 60% viac čo je naozaj veľmi veľa a cena sa približuje aj ku Xeon procesorom. Tak napríklad Xeon E5-2640v4 ponúkne taktiež 10 jadier/20 vlákien a stojí „len“ asi 1000€ pričom má TDP 90W. Ďaleko od i7-6950X nemá ani Xeon E5-2680v4 s až 14 jadrami, ktorý je asi len o stovku drahší. Cenou tak Intel zabíja svoj najnovší Broadwell-E procesor.
 
 
 
 
 

Za rýchle dodanie základnej dosky X99 Deluxe II ďakujeme spoločnosti ASUS.

 

Za požičanie procesora Core i7-6950X ďakujeme spoločnosti Intel.

 

Za požičanie procesora Intel Core i7-5930K ďakujem kamarátovi a nepriamemu kolegovi Ľubomírovi Samákovi :)

 
Komentáre (5)
flanker
Docela slušný OC...To je stroj :) Aspon na týden abych ho měl taky :) 50K je už na mě moc, zvlášt ted když sháním bydlení...:(
mikko
10 jadier 20 vlakien 140 W ja by som potreboval 2 jadra 2 vlakna a 10 alebo radsej 20 GHz a 100W
Ulipispipapyrus
Tabuľka rozdelenia frekenčného spektra v USA (https://en.wikipedia.org/wiki/File:United_States_Frequency_Allocations_Chart_2011_-_The_Radio_Spectrum.pdf) hovorí, že dnešné technológie dokážu ísť do 300 Ghz. Ak Intel zaryte ostáva pri 3GHz - čiže stonásobne menej - asi na to má dobré dôvody. Ovšem nie poskytnutie maximálneho výkonu za minimálnu cenu. Koniec koncov, ak by IBM nebolo urobilo osudovú chybu v patentovej ochrane IBM PC (ich šéfovia totiž vôbec netušili, akú bombu majú v rukáve, lebo v tom čase boli zahľadení do mainframe-ov a josephsonových elementov, ktoré skončili fiaskom), tak Tchajwan by nebol mal čo vyrábať (IBM PC compatible). A tým pádom by sme si nikdy neboli moholi dovoliť osobný počítač, lebo pri US cenách by boli tak drahé, že svetu by fakt bolo stačilo 6 počítačov (ako povedal zakladateľ IBM), resp. každému by stačilo 640 kB (ako povedal Bill Gates). Američania totiž nevyrábajú tovary na uspokojenie potrieb zákazníkov, ale na obohatenie akcionárov. Inak by všetci zakladatelia Microsoftu neboli miliardári, hoci už dvadsať rokov stále len oprašujú Windows a Office ... Takže by bolo asi zaujímavé sa pozrieť do Číny - a je načo. Lebo najvýkonnejší počítač sveta už nestojí v USA ani v EU (tá sa radšej zaobera Brexitom) ale v Číne. A už nepoužíva Pentiá, ARM-y, ani iné procesory americko-európskej proveniencie, ale vlastné. S vlastnou architektúrou a na rozdiel od Rusov aj vlastnou produkciu. A tie nemajú chabých 10 jadierok za 2000 USD ale rovno 256 jadier ! OK - zatiaľ majú len zastaralú 65nm technológiu a tie ich procesory sú kompatibilné akurát s jing-jangom (naša Tesla sa voľakedy zmohla na 1500 nm - a aj to len vďaka linke od Toshiby :) Ale čo bude zajtra ?
Dadot
Super, desat jadier je dost, ked sa kupuje riadny pocitac da sa vyuzit.
Dadot
Super, desat jadier je dost, ked sa kupuje riadny pocitac da sa vyuzit.
Pridať nový komentár
TOPlist