Ázijská krajina ležiaca vo vysokej nadmorskej výške je často terčom silných a ničivých zemetrasení. Posledné vážne záchvevy zemskej kôry sa udiali pomerne nedávno, v apríli a máji tohto roku, kedy Nepál zasiahli dve zemetrasenia so silou 7,8 respektíve 7,3 stupňa Richterovej stupnice. Tím medzinárodných vedcov pod vedením univerzity v Postupime nedávno zistil, že podobné zemetrasenia sa v Nepále vyskytujú už vyše 900 rokov.
Tri zemetrasenia v rokoch 1100, 1255 a 1344 so silou približne 8 stupňov Richterovej stupnice spustili obrovské kamenné lavíny valiace sa z pohoria. Vedci zistili, že tieto ničivé záchvevy spôsobili presun množstva materiálu, pozostávajúceho najmä zo skál, štrku a piesku, až do vzdialenosti vyše 60 kilometrov z masívu Annapurny. Druhé najväčšie mesto Nepálu, Pokhara, bolo vybudované na pozostatkoch materiálu, ktorý je spojený práve so silnými stredovekými zemetraseniami.
Medzi vedcov, ktorí sa podieľali na výskume v Nepále, patrí aj Christoff Andermann z Nemeckého výskumného centra. Ten je prvým autorom článku o výsledkoch ich výskumu vo vedeckom magazíne Science a hovorí „Podarilo sa nám úspešne určiť vek usadenín na dne jazera v prehradenom prítoku údolí použitím uhlíkovej metódy C14 (inak nazývanej aj rádiokarbónová metóda datovania). Nameraný vek sedimentov sa zhoduje s časom, kedy boli v regióne zaznamenané veľké zemetrasenia.“
Najväčšiu pozornosť vedcov upútal masívny balvan nachádzajúci sa na vrchu usadenín. Priemer balvanu dosahoval takmer 10 metrov a odhadovaná váha sa pohybovala okolo 3000 ton. Vedci merali na povrchu balvanu koncentráciu izotopov berýlia, ktoré sú produkované kozmickým žiarením. V laboratóriách v Nemecku boli následne vykonané testy, ktoré určili, že presúvanie balvanu sa časovo zhoduje s ďalším veľkým zemetrasením v roku 1681. Zatiaľ však nie je jasné, či bolo presunutie balvanu uskutočnené spolu s inými nánosmi, alebo len zvrhnuté silnými otrasmi.
Výskum však poskytol vedcom niekoľko dôležitých informácií, ktoré presahujú rámec základných poznatkov. Štúdia dáva nový pohľad na objemy prepravovaného materiálu, ktoré je bezpodmienečne spojené so silnými zemetraseniami. Na základe získaných údajov je možné zistiť intervaly, v ktorých sa opakujú ničivé otrasy a takisto aj vplyv zemetrasenia na tvorbu horskej krajiny. Všetky tieto znalosti pomôžu v budúcnosti odborníkom lepšie odhadnúť mieru rizika v tektonicky aktívnych horských masívov.
Zdroj: phys.org
Add new comment