SK
  1. Home
  3. Ako funguje ľudský mozog?

Ako funguje ľudský mozog?

Na scénu prichádzajú stále pokročilejšie technológie a s tým ide ruka v ruke aj skúmanie ľudského tela. Vedcov neustále zaujíma ako pracuje ľudský mozog alebo čo stojí za tajomstvom vedomia. Otázok je mnoho a neustále sa vynárajú ďalšie. Všetko čo bolo doposiaľ o mozgu zistené je napísané v novej knihe "Budúcnosť mozgu". Stoja za ňou dvaja neurológovia Gary Marcus a Jeremy Freeman. Kniha je zbierkou článkov popredných svetových výskumníkov a zahŕňa najnovšie nástroje, ktoré môžu viesť k pochopeniu fungovania mozgu.


Čitateľ sa v nej dozvie ako vedci mapujú mozog a snažia sa pochopiť husté spojenie buniek, jeho genetiku a ako spolu všetko súvisí. Články sú písané aj renomovaným výskumníkom, neurológom Christofom Kochom a genetikom Georgeom Churchom. Ďalšími prispievateľmi do knihy sú neurológovia a držitelia tohtoročnej Nobelovej ceny, May-Britt Moser a Edvard Moser. Cena im bola udelená za fyziológiu a objavenie navigačného systému mozgu. Ich článok opisuje ako mozog počíta a spracováva informácie.

Ďalšie články sú venované aj otázkam o ľudskom vedomí. Zaoberá sa nimi filozof Ned Block a píše o tom, či súčasné pristupy štúdia mozgu môžu viesť k rozlúšteniu tajomstva ľudského vedomia. V knihe nájdete aj kapitolu venovanú praktickým pokrokom vedy o mozgu. Popisuje sa v nej rozhranie pripojené na mozog a jeho pomoc ľuďom postihnutým fyzickým zdravotným postihnutím, ale aj hĺbková stimulácia mozgu určená na liečbu ľudí s Parkinsonom. Futuristické nápady sa týkajú aj mikroskopických senzorov, známych aj ako "neurálny prach", ktoré by mohli niekedy v budúcnosti fungovať ako náhradné časti nervového systému.


Ľudský mozog je doposiaľ málo prebádaný. Obsahuje miliardy neurónov pospájaných na krátke ale aj dlhé vzdialenosti. Táto spletitá sieť buniek dokonale ovláda telo ale aj myseľ. Kedy sa vedci dozvedia o mozgu naozaj všetko sa nikto neodvažuje predpovedať. Kniha môže byť zaujímavým čítaním, no určite nie jednoduchým. Či sa objaví kniha v slovenskom alebo českom vydaní, nie je známe.

Zdroj: livescience.com

Tagy zaujímavosti
Komentáre (17)
Pavol Filek
Wed, 12/17/2014 - 01:53
Najlepsia cesta ako nieco pochopit, je pozorovat preco to nefunguje, to napr. deti vsetko pokazia a rozoberu a skumaju. Podobne ak chceme pochopit mozog, skumajme ako nefunguje u traumy mozgu, resp. u pychicky chorych. A teraz si zoberme analogiu choreho a zdraveho mozgu s motorom. Mozog choreho je konstrukcne ten isty ako zdraveho. Takisto motor, ktory nedokaze pohnut autom je ten isty ako motor, ktory autom pohne. Jediny problem toho "choreho motora" je, ze mu nejaky "dobry clovek" vybil baterku na 10 V, ergo je v nej voda nie H2SO4 s hustotou 1.28, nasypal do nadrze trochu cukru a nafty, a este zablokoval prevodovku v polohe 6. stupen. Ci uz nastane 1,2, alebo 3 možnosť, auto sa nebude spravat standardne. Podobne je to aj s mozgom, len tam ide cyclovanu kontolu cez serotonergne, dopaminonergne, gabanergne, mezokortikalne, mezolimbicke, nigrostriatalne atd, drahy a centra, cez prekurzory neuromediatorov a neurotransmiterov e.g. serotonin, melatonin, dopamin, noradrenalin, acetylcholin, GABA, endorfiny, glutamat, cez agonistov a antagonistov D1-D5, 5HT1-7, alfa, beta, mi, chi, delta, sigma, NMDA etc. receptorov. Ergo treba ísť študovať medicínu, napr. neurobiológiu, mikrobiológiu, psychiatriu, človek sa jednak dozvie, že náš mozog je len stroj na spracovanie informácií, že nie je o nič živší ako hviezda či CPU, ktoré tiež len spracovávajú informácie, len tie informácie sú vo forme kvarkov, e-, gluónov, W, Z, gamma bozonov a neutrín, resp. napatí odpovedajúcom 0 a 1 u CPU, RAM či flash pamatí, alebo napatovým úrovniam, ktoré generujú soľné kanály a spomínané veci vyššie v našom mozgu. Odkedy vznikol čas, odvtedy majú informácie vo vesmíre zmysel a tam začal aj vývoj nášho možgu, 10na-43 s po vzniku času. :)
FreeDog
Wed, 12/17/2014 - 10:21
Porovnávať mozog s motorom a CPU :D
M1ch4l
Wed, 12/17/2014 - 11:39
mozog choreho a zdraveho nemusi byt konstrukcne rovnaky. Pri mnohych chorobach napr. odumieraju neurony (alzheimer, ak si to nepletiem). Alebo demyelinacia axonov pri skleroze. To je tiez konstrukcny rozdiel. Hoci je to akoby si len zobral izolaciu z kablika. Taktiez pri mozgovej prihode mozes prist o znacnu cast neuronov. Tak sa napriklad prislo na tie centra. Poskenovali ludi po prihodach co zrazu nevedeli rozpravat a sup, centrum reci je tu a tam.
Pjetro de
Wed, 12/17/2014 - 13:03
Mozog choreho je konstrukcne ten isty ako zdraveho....Zalezi ako to myslime. Oba sa skladaju z neuronov a ich spojeni. To je to co maju spolocne z hladiska "konstrukcie", takze je logicke, ze sa nelisia. Detto motory maju tu istu zakladnu konstrukciu (valce, klukova hriadel, prevodovka ...). Ale mozog ktory funguje a nefunguje v ziadnom pripade nie su rovnake. V zasade nie su rovnake ziadne dva aj fungujuce mozgy. Mozog je len stroj na spracovanie informácií, že nie je o nič živší ako hviezda či CPU ... tak toto ma dorazilo. Chlapca medicinske vystudovane, s definiciou zivota sa vedecka obec trapi uz dekady ale jedno sa vie iste: mozog zivy je (dokonca aj jediny neuron), ale CPU ci hviezda nie. Spracovavat informacie neznamena ze sa zrazia dva atomy vodika a vytvoria molekulu H2 a ich elektronove obaly sa dohodli a "spracovali informacie". V suvislosti so "zivym" sa spracovanim informacii vzdy mysli, ze ich spracovali vedome. Elektronovy obal jedneho aj druheho atomu vodika nic vedome neurobili. Pravda je ze mozog funguje v najhlbsom zaklade na fyzikalnych principoch, ale nie je nezname, ze mozog predstavuje absolutne stelesnenie holistickeho principu: celok je viac ako len jednoduchy sucet jeho casti. No a nakoniec je zname, ze mozog funguje na zaklde relacii (vztahov) a asociacii. Pri kazdej cinnosti. Napr. aj pri videni (napr. "rovnobeznych useciek"). Existuju relacne a asociacne centra pre jav "vidim dve rovnobeznne ciary". Dalsie vyssie struktury potom k tomu pridavaju dalsie informacie a to ze je to okno, dvere alebo papier A4 sa rozhodne az neskor.
lemmyK
Wed, 12/17/2014 - 23:39
Mozog choreho je konstrukcne ten isty ako zdraveho.......... to sa seredne myllite pan profesor.Aj googlenim sa da najst ako to je.
passco
Wed, 12/17/2014 - 14:42
Mohli by uz spravit nejaký biologický "čip" namiesto klasického procesora :P
at-de
Wed, 12/17/2014 - 14:53
Mozog je ako televizor. Ak mu nedas signal, tak ti je na figu. Signal mu dava dusa cloveka, ktoru stvoril podla svojho obrazu Pan Boh. Dusa cloveka vidi , pocuje aj mimo svojho tela, ked opusti svoje telo a jej existencia je vecna.Smrtou cloveka sa zivot nekonci ale len pokracuje vo vecnosti. Preto treba rozlisovat, co dokaze mozog a co dokaze dusa cloveka, ktoru stvoril Pan ako rozumnu, takze nie mozog dokaze logicky mysliet, ale len umoznuje dusi pobyt v tele.
Momowitch
Wed, 12/17/2014 - 19:11
hmm je to fakt podlozeny bibliou, takze to musi byt pravda...mozog zvierata je zase ovladany dusou, ktoru stvoril zvieraci pan boh...jaaaj ti zmanipulovani veriaci co sa boja spochybnovat svoju vieru...snad sa ludstvo docka totalneho osvietenia a pochopi principy vesmiru a fungovania ludskeho mozgu....a este otazka...preco sa zainteresovany boja umelej inteligencie??? no preto lebo stroj by nadobudol "dusu" a cela cirkev by padla dole 3,14-čou
Richard 99
Sat, 01/03/2015 - 18:44
biblia je ľudský výmisel, ešte dosť tupých ľudí ktorý museli a chceli v niečo veriť aby ich život za niečo stál!!!
Pjetro de
Thu, 12/18/2014 - 08:33
Ale no tak, sme v 21. storoci. Neexituje Elan Vital (zivotna sila, ktora odlisuje zive od neziveho). Vsetko sa sklada z rovnakych atomov, podlieha rovnakym silam a interakciam a pre vsetko platia rovnake zakladne zakony. Ziva hmota nema nic z toho specialne. S dusou to nebude prilis odlisne :)
Pavol Filek
Thu, 12/18/2014 - 19:34
Zoberme si situaciu, ze o par rokov sa bude nejaky organizmus spravat ako clovek, bude toho vediet podstatne viac clovek, bude sa spravat moralnejsie ako clovek, bude fungovat podstatne efektivnejsie ako clovek, bude jeho schopnost ucit sa podstatne rychlejsia a presnejsia ako cloveka, bude vediet vytvorit nove veci podstatne kvalitnejsie ako clovek, bude sa rozmnozovat bez chyb v prepise informacie a rychlejsie ako clovek, bude vo Vesmire podstatne odolnejsi na daleke trasy, ako clovek, a mohol by som tu este napist GB textu. Ak si ten stroj uvedomi ze existuje, bude zivy len preto, ze on si "mysli" ze je zivy ? :) Trosku rozmyslajte, ked pisete A a potom si v B sami odporujete. Ci su nejake el. castice v Slnku alebo su v mozgu cloveka, alebo su v CPU, stale robia to iste, na co su "konstantami, ktore nie su konstantne", od zrodu casu naprogramovane. Kazda castica je bod s nejakymi bezrozmernymi cislami, nevieme co je hmotnost, co je energia, co je spin, co je podivnost, ... Su to len cisla, ktore sa vo vesmire menia, ale vo Vesmire sa nam javia ako konstantne. Je vsak rozdiel vidiet nieco v 4-rozmernom casopiestore "zvnutra" a mat moznost sa na to pozriet z 5. rozmeru "zvonka". Takze nepiste tu ziadnych nezmysloch, ze "clovek je zivy" ale "clovek z kovov s RAM a CPU" je mrtvy. To je len subjektivny pohlad nas ludi, ktori je o sebe myslime, ze sme zivy, lebo sa nam to tak javi. Tomu vyssiemu clanku od nas, co moze byt aj "zivot na baze kovov" / kovom myslim vsetko od Litia vyssie /, sa nas zivot moze javit "ako mrtvy", lebo oni su "zivy". Definovat "živý", to je podobene ako s fyzikalnou teoriou. Plati len dovtedy, kym sa nenajde kontrapriklad, alebo stara sa oznaci za specialny pripad "tej lepsej", ktora vernejsie popisuje fyz. realitu a da sa overit mnozstvom experimentov, kym sa zas nenajde, este presnesia teoria. Takze "duse" a "zivoty" a podobne vymysly, su len vyplodom subjektivneho uvazovania zhluku kvarkov a elektronov, ktory si mysli, ze mysli. :)
Pjetro de
Fri, 12/19/2014 - 12:57
A) Chlapca vystudovane. Nemixuj redukcionisticky princip a holisticky princip. Ano vsetko pre nas bezne, je zlozene z elektornov a u- a d- kvarkov. To je redukcionizmus. Holisticky princip hovori, ze kvantova chromodynamika je mi na hovno, ked chcem vediet, ako sa v najekom prostredi sprava tato zlozita makromolekula zlozena z 10tisic atomov a este na vacsi trt mi je to pri skumani mozgu. Cim vyssie a zlozitejsie javy a struktury, tym je exaktnost mensia. Matematika (zo zahadnych pricin javiaca sa ako jazyk na popis fyzikalnej reality) je prikladom sama o sebe. Teoreticka fyzika ako prirodna veda extremne vyuziva matematicky aparat. Z tohoto pohladu je fyzika defacto aplikovana matika. Fyzika popisujuca javy a zakony v normalnom svete ludom beznych rozmerov a hmotnosti ich popisuje zdanlivo a v skutocnosti cerpa z dvoch extremalnych pristupov, resp. oblasti fyziky. T.j. fyzika bud popisuje subatomarny a atomarny mikrosvet, alebo makrosvet velkeho. "Elementarne castice" ci este nebodaj mensie entity, atomove jadra ci cele atomy, to je fyzika (jej mikrosvetova cast). Avsak dvojatomova molekula vodika, to uz je chemia. Nehovoriac o zlozitejsich molekulach a ich transformaciach v chemickych reakciach - to uz je chemia. V podstate sa da povedat, ze chemia je aplikovana vyzika na vyssie a zlozitejsie struktury. Pri kracani dalej narazime na mnohotisicatomove makromolekuly, t.j. sme na pode biochemie, resp. bioorganickej chemie, resp. chemickej stranky biologie s hranicnou oblastou virusov (virusy dnes nie su pokladane za zive, je to len DNA a bielkovinovy obal). A exaktnosti radove ubuda. Pri kracani k dalsim vyssi strukturam jednoduchym buniek (prokaryotickych, eukaryotickych) sa dostavame az k mnohobunkovym organizmom a zakotvit mozeme pri stavovcoch ci cicavcoch a evolucii. Ak si vsimame tuto uroven z hladiska interakcie jedincov (ich socialne a hierarchicke usporiadania, sposob zivota v socialnych skupinach a ako to ovplyvnilo vlastnosti a schopnosti jedincov toho-ktoreo druhu), z pody biologie sa dostavame na podu sociologie (to pri bunkach, ktorych komunikacia bezi na molekulovej urovni ozaj nemozme). Od sociologie potom sledovanim jedneho druhu homo sapiens sa napr. mozno dostat k historii (homo sapiens je jediny druh, ktory si uvedomuje svoju historiu) ... Matematickej exaktnosti na zlozitejsich strukturach stale ubuda. Problem vsak suvisi s metodologiou badania ako takeho. Reducionizmus svetko redukuje az na same spodne najjednoduchsie a najjednoduchsie pravidla, avsak ich aplikacia na vyssie urovne poznania je uplne nemozna, alebo kontraproduktivna. Holisticky pristup naopak zjednodusuje kazdu uroven sposobom, ze na tej urovni vytycuje nove zakladne pravidla, ktore nemusime odvodzovat z pravidiel spodnejsej (fundamentalnejsej) vrstvy. Napr. ked studujeme DNA, musime vediet biochemiu, a zalezitosti o cukroch, tukoch a bielkovinach. Tie posledne su tvorene aminokyselinami, ale nikto po nas nechce aby sme vedeli vypocitat vlnove pravdepodobnostne funckie 20-30 atomovych molekul aminokyselin. Tam zacinaju nizsie a fundamentalnesjie polozene pravidla kvantovej mechaniky, ale aplikovat ich v tomto stadiu (na tejto urovni) je uplne kontraproduktivne (cest vynimkam ako su PC simulacie spravania sa sekundarnych, tercialnych a kvarternych 3D struktur molekul na zakl. kvantovej mechaniky). Holistika jednuducho postavi chemiu ako "zaklad" a chemicke zakony (samozrejme velmi zlozito vyplyvajuce z fudamentalnejsich zakonov) postavi ako zakladne a ignoruje fakt, kt. sokoval vedecku verejnost v 20tych rokoch 20. storocia po objaveni kvantovej mechaniky, ze cela chemia je vlastne aplikovana fyzika na vyssie struktury. Mozno vznikne novy vedny odbor "morfomatika", ktora skuma prostriedky, cesty, sposoby a vlastnosti vedeckeho badania v dvoch protichodnych smeroch (redukcionistickom a holistickom) a ze mozno nema zmysel sa lapotat po teorii vsetkeho, resp. ze z jednej strany (redukcionistickej ci holistickej) prejst celu pristupovu barieru je nemozne a treba ist proti sebe v dvoch protichodnych smeroch, od najnizsich struktur k vyssim redukcionizmom a od najvyssich struktur k nizsim holistickym pristupom. V strede potom vznikne akesi "nedefinovatelno", ktore predstavuje nas bezny zivot v nami beznych casovych a priestorovych meritkach. A prave toto "nedefinovatelno", resp. "tazko popisatelno" lubovolnym pristupom, robi zivot jednak moznym a jednak zaujimavym. B) Prikladov ked sucet je viac ako len sucet casti, resp. viac entit nadobuda VYRAZNE odlisne vlatnosti a teda kvality, je viac. B1) algebraicka rovnice stupna 1 (linearne), 2 (kvadraticka), 3 (kubicka) a 4 (vseobecna bikvadraticka) su riesitelne pomocou radikalov (vzorcekov so sialenymi vnorenymi odmocninami a koeficientami rovnic co by premennymi) ... a aho ho 5tka uz strajkuje, uz nejde ... Abelova algebraicka rovnica 5ho stupna sa tak uz riesit neda. To je dokazane s absolutoroim matematickeho dokazu. Od 1,2,3,4 sme presli k 5 a objavilo sa necanane, nemoznost niecoho (riesenia) exaktnym sposobom. Ide to len numericky. B2) pre dve telesa v gravitacnom poli pozname pohybove rovnice, ktore su krasne exaktne riesitelne, pridame teleso tretie a stane sa zazrak ... uloha sa stane tiez stane exaktne neriesitelna, musia nastupovat numericke priblizne simulacie. Opat prechod od 2 k 3 zmenil veci naruby. B3) ked sa takeho male zazraky deju pri takych malych cislach (1,2,3,4,5), ... co sa deje pri: 1 neuron a 100 miliard neuronov? C) Tvoje teorie a kontrapriklady. Pocas dejin sa niekolko krat stalo, ze vedecka teoria (bavime sa o prirodnych vedach) bola vyvratena. Vyvratenim myslime potvrdenie negacie. Napr. Zem je/nie je stredom slnecnej sustavy ci vesmiru. Pripadne Ptolamaiove epicykly. Taketo vyvratenia dogmatickych vedeckych pravd v historii existuju. Avsak vacsina objavovania spociva v spresnovani. To ze planety neobiehaju po bozsky dokonalych kluzniciach ale po elipsach, resp. vseobecne to vo vesmire vsetko fici po kuzeloeckach, znamena ZOVSEOBECNENIE predoslych vedomosti. Podobne ako Newton zhrnul a zovseobecnil vysledky Bruna, Kopernika, Galilea, Keplera, ktory dodali jednotlive skladacky, ale celkovy obraz si neuvdomili. Maxwell dospel v dalsiemu zovseobecneniu. Einstein k dalsiemu ... Atd. Ak pride dalsia teoria, nase dotarajsia vedomsoti nebude priamo popierat, ale ich zovseobecni. Je to priblizne tak a tak za tychto podmienok. Ale presnejsi vzorec je tento a nova teoria hovori ze je to takto. Za tychto a tychto podmiekok su rozdiely velmi male (preto sme si to nevsimli), ale darmo je, novy vzorcek v novej teorii hovori, ze je to inak. Takze teorie maju APROXIMATIVNY charakter. T.j. cim dalej tym viac sa priblizujem k absolutnej pravde, nech je to cokolvek. Dnes sme vsak uz trocha zmudreli a vieme, ze to co neprejde potrebnym kolotocom typickym pre prirodne vedy, nemoze byt pokladane za siroko akceptovanu teoriu a vedecku paradigmu. Vidme tmava hmota a tmava energia vobec nemusia exsitovat. Su to len teorie na vysvetlenie istych pozorovani. Ale vysvetlenia mozu byt aj ine. D) Prirodne vedy su experimentalno – observativne, na rozdiel od matematiky ktora je vysostne abstraktna, rigorozna, deduktivna, kauzalna a logicka veda. To zase neznamema ze matematika nepotrebuje experimantovanie a induktivny pristup, avsak len na tvorbu hypotez (alebo heuristickom badani), ktore treba exaktne dokazat. V prirodnych vedach treba teorie potvdzovat experimentami a pozorovaniami, v matematike teoriu tvoria hierarchicky nastavane ucelene vety a tvrdenia, ktore sa dokazuju logicko-neodskriepitelnymi postupmi plynucimi dlhymi retazcami uvah z postulatov zvanych axiomy za asistencie logiky. Axiomy a logika su dva piliere matematiky. Z tohoto hladiska je matematika nad experimentalno – observetivnym pristupom k badaniu a teda istym sposobom nad prirodnymi vedami. Mimo matematiky (resp. matematickeho vysvetlenia a zakladu) nie je nic uplne iste alebo uplne neiste. Nemozno tvrdit ze nieco je zdrave a nieco nie je (nie, teoria chaosu (ako by povedal populista) s tym nema naozaj nic spolocne). Iste uz kazdy cital spravy typu: timu X sa podarilo preukazat jeden fakt (napr. ze nieco je nezdrave) a timu Y opak tohoto faktu. Samozrejme zalezi ako na podmienkach testovania, avsak hlavna pricina je v tom ze medicina (a defacto kazda prirodna veda) nie je ten typ vedy ako matematika. V matematike je nemyslitelne, ze X dokaze ze nieco plati a Y dokaze opak, pokial su oba dokazy matematicky korektne.
Pjetro de
Fri, 12/19/2014 - 13:22
E) Zabudol som na "zivot". Existuje niekolko nahladov co vsetko musi splnat nieco zive, ale vzhladom na to, ako dnes pozname vesmir a jeho zakonitosti (alebo si aspon myslime ze ich pozname), exsituje vo vedeckej obci ista paradigma ohladom istych podmienok (su 4), ktore musia byt splnene (su to teda nutne podmienky), aby mohlo byt nieco oznacene za "zive". Virus ci siriaci/rozmnozujuci sa plamen ohna ci rastuci krystal z odparujuceho sa nasyteneho roztoku splna maximalne 3 ci 2 z nich. Ale taka hviezda ci CPU bud ani jednu alebo horko tazko jednu z nich. Bohuzial nikto nevie, ci su to vsetky nutne podmienky, resp. ci su aj postacujuce ...
Pavol Filek
Sat, 12/20/2014 - 03:26
No toto čo píšes, som hovoril na súťažiach pred 25 r. S celkom dobrým výsledkom. Ergo, nič nové som sa nedozvedel. Zoberme "organizmus", ktorý bude vo všetkých smeroch >> podstatne výkonnejší, EB - flash, schopný spracovávať ultratvrdé až ly-wave "svetlo", organizovanejší, schopný rych. rozmnozovania, schopný vytvárať paralelno-seriové spojenia - až do vyčerpania pomeru, keby by sa už zrútil do singul, etc. Ale nebude na báze uhlíka, ale "povstane" z našej terajšej techniky založenej na TTL0 a TTL1. Chcem dôkaz, že tento systém nemože byť nikdy živý. Lebo žial z toho vyššie popísaného vôbec neplynie, že to nemôže byť pravda. A keď taký "organizmus" odreže človeka od zdrojov, tak budeme preň ako opice.Tak kto bude potom "viac zivi" ? Náš mozog, či jeho "mozog" postavený z uplne iných-nebiologických štruktúr ? Ked chcem nasimulovať správanie jedinca, pri určitom počte molekúl na dendritoch a axónoch, tak ma nezaujíma chémia, lebo tá nevie že prečo, zaujíma ma fyzika, tá mi povie prečo. Keď chcem nasimulovať správanie x jedincov, v závislosti na tej molekule, tam ma nezaujíma sociológia, ani biológia. Tá mi nič nepovie o správaní tej molekuly na synapsach, na receptoroch vs. daný makrojav/vlastnosť daného jedinca. Keď chcem "vidieť" ako sa správa kvark, tak sa naň nemôžem pozrieť. Lebo nech sa čímkoľvek pozriem, tak furt tam bude chyba generovaná tým, čím sa tam pozriem,buď to bude mať veľkú hybnosť alebo to bude mať "veľku" vlnovú dlžku a prd sa dozviem,lebo to nebude "ostre". Preto potrebujem simuláciu, aby som pochopil ako sa to správa, prečo sa to poskladalo do protónov a neutrónov, prečo sa neutron rozpadne za 777 s ale proton za 10na77 s. Keď si chcem overiť vesmír fungujúci na iných "konštantách", tak ako spočítam ako sa bude správať daný organizmus s danou molekulou, ak tá molekula bude s "iných" škvarkov. Škvarky budú "moje" nové častice. Chcem si vytvoriť svoj vlastný "škvarganizmus". Tak jak to spočítam, keď zanedbám spájanie škvarkov do šprotónov a šneutrónov. Jak z toho poskladám šatómy, ......., šDNA, švírus, šprokariotu, symbiotické šprok., šeukarioty etc. ? Dám si tam šqluony, napr. 32 a 8 šfarieb. Tak keď to všetko zanedbám a skočím na úroveň chémie, tak budem vedieť prd. Lebo nebudem vedieť či sa mi vobec nejaká "stabilná" častica utvorí. Je človek nezávislý na Slnku. No asi keby tu niečo "vačšie" drnclo do Zeme, tak asi s tými pár jadrovými reaktormi veľa toto svetla nenamútime. Umelé "listy" preprogramované na iný zdroj energie nemáme. Vyčitenie atmosféry s tými pár TW výkonu asi nezvládneme. Na Mars ludí výťahom neodstaneme, ak vobec nejaký výťah do 10 rokov urobíme. Ale "stroj" na inej báze ako C ná v paži, že nemá atmosféru, že nemá žiarenie 4400 až 6820 A, jemu je to na prd. Preprogramuje sa na to, čo mu bude vyhovovať. Zistí si optimálne podmienky fungovania a celý sa prestavá. Tak bude "živý" či bude len kopa kovov ?
Pjetro de
Sat, 12/20/2014 - 22:21
Pokial bude splnat nase ponimanie nutnych podmienok pre "zive", tak bude zivy. Nikde nie je napisane ze musi byt na baze uhlika a DNA. Pokial nebude splnat co i len jednu z nutnych podmienok, zivy nebude. Moze si byt pri tom schopny robit hocico, aj spracovavat "ultra-tvrde svetlo" a vynasobit dve bilion-ciferne cisla na kvadriliardatinu sekundy, to je suma fuk co ine pomimo dokaze. Pokial nebude splnat to co dnes povazujeme za nutne poziadavky pre "zive", tak zivy nebude, co by malo pre tu entitu/jedinca, resp. subor entit/jedincov aj patricne dosledky. Taky CPU je len neskutocne rychly hyper-pablb na vopred naprogramovane pocitanie s 0 a 1 (0=netecie prud, 1=tecie prud). Samotny CPU ziadnu matematicku teoriu/vetu naobjavi/nedokaze a ani si otazku okolo tej teorie nepolozi. To nedokaze ani ziadny program: ze aha toto pokladam za nanajvys zaujimave ci to plati, idem to dokazat (vseobecnym matematickym dokazom napr. ako tento: ) ci to plati. Strasne ma to zaujima, som zvedavy. Najprv si vybudujem cele pomocne matematicke teorie plne definicii, viet dokazov a od nich sa budem odrazat pri hlavnom dokaze. Len tak zo zvedavosti, len som bohovsky zvedavy ci plati toto a hento. To ziadny CPU ani program nedokaze. A prudu do CPU mozme pustit kolko chceme, nic sa nezmeni (akurat pri 200 amperoch zhori procak ze ano).
Pavol Filek
Sun, 12/21/2014 - 13:29
Mne sa nezdá, že by boli CPU, ktoré poznajú len 0 a 1 "hlúpe". Ešte v r. 1990 som sa zaujímal o simulácie pomocou neural networks, lenže som to robil 486-ke, 33 MHz, 20 MB RAM, 20 MB HDD, potom neskor na 486DX2, bol vobec problem pamat nad 1 MB vyuzit, boli rozne prístupy extended, expanded memory / DOS/ , neskor protected rezim. Kompilarory boli neefektivne, vsetko sa muselo rucne prepisovat do jaz. symbolických inštrukcíí, aby človek mohol pristupovať k pamati / vobec/ rýchlo /, lebo OS to neumožňoval, využivali sa triky stealth vírusov atď. A kde je svet dnes ? Kto sa dnes trápi s písaním programu v tvare: CD 20 50 7C 21 22 atď. Dnes má každý vývojové prostredie zadarmo, nezaujíma ho ako alokovať veci na heape, ako urobiť, vector, deque, list, stack, set, map, multiset/map atd. Všetko sa robí ako pomasle. Prišli viacvláknové/viacprocesorové CPU, dĺžka slova narástla, pre Android sa robí pre veľmi úsporne CPUs. Ja si myslím, že hoci sú tie CPU hlúpe, tak sú schopné vecí, ktoré sa človeku nikdy nepodaria. A ešte k mozgu, náš mozog nás veľmi obmedzuje, lebo sme obmedzení jednak tým, čo sme sa od detstva tu naučili. Lenže už 300 km nad Zemou je všetko inak. Tak keď má vesmír 2naAlef0 času, N1 priestoru, a N1 našich Vesmírov, vo Vesmíre avogadro number of galaxies, v galaxii je terastars, pri kazdej star potencialne deka planets, ... Tak koľko roznych foriem života, koľko mozgov može existovať v tomto paralelnom priestoročase ? Či všetky prednašky zo Stanfordu, MIT, Berkeley, sú len vyprávaním nejakých škriatkov, ktorí ničomu nerozumejú ? Treba si napr. 20 rokov čítať len v angličtine, a počúvať prednášky len v angličtine od ľudí min. s titulom DrSc./PhD. za a prof. pred menom, potom sa človeku otvoria iné obzory, a nebude tak úzkoprso uvažovať ako 99 % krčmových "tvorov", ktoré živoria na SVK.
Pjetro de
Mon, 12/22/2014 - 18:12
"Ja si myslím, že hoci sú tie CPU hlúpe, tak sú schopné vecí, ktoré sa človeku nikdy nepodaria...." Ano doba pokrocila, pocitace su dnes uplne inde. Ziadny clovek nevynasobi dve tisicciferne cisla za sekundu. Najprv boli mechanicke a monofunkcne, pchali sa tam dierne stitky. Potom prisli elektronicke pocitace sice polyfunkcne, ale na dnesnu dobu stale velmi primitivne, vsetko bolo nutne zadavat v najnizsom strojovom kode toho-ktoreho konkretneho pocitaca. Preto postupom casu vznikali pocitace dalsich generacii a programovacie jazyky vyssich urovni. To je vyvoj. V zasade je to vsak stale len ludske zjednodusenie pre nesmierne komplikovany, ale nesmierne blby stroj: CPU. CPU nie je nic ine len neskutocne blby a neskutocne rychly hyper-pablb na narabanie s 0 a 1. A to neovplyvni ani to, kedy sme programovali tak, ze by sme to ustne diktovali. Aj pisanie domen miesto IP adries je ludske zjednodusenie. Nehovoriac o tom, ze na masine s jednou IP moze bezat 10 webovych portalov. No a preto vznikli DNS prekladace. "A ešte k mozgu, náš mozog nás veľmi obmedzuje, lebo sme obmedzení jednak tým, čo sme sa od detstva tu naučili. Lenže už 300 km nad Zemou je všetko inak...." To je uplne logicke. Kazdy organizmus sa snazi co najviac prisposobit prostrediu v ktorom zije. Dnes aspon vieme o trocha viac ako pred 400 rokmi a nie sme tak prizemni, ze neuzname ziadne dalsiu hviezdu a ziadnu dalsiu planetu pozemnskeho typu. Na druhej strane je pravda, ze nasa predstava zivota je s najvacsou pravdopodobnostou stale obmedzena. "Tak keď má vesmír 2naAlef0 času, N1 priestoru, a N1 našich Vesmírov, vo Vesmíre avogadro number of galaxies, v galaxii je terastars, pri kazdej star potencialne deka planets.....". Jake 2naAlef0? Teoriu mnozin sem neplet, to je abstraktny myslienkovy kostrukt. Staci najmensie z nekonecneho poctu druhov nekonecien. A ked je vesmir aj nahodou nekonecny (co do rozlohy/objemu), malo byt to aj nejake dosledky. To ze sme tu (prave tu a prave teraz), za to vdacime neskutocnym nahodam, ma ktore nemusi stacit ani tych tvojich 10^22 hviezd vo viditelnom vesmire. Pretoze z toho co o vesmire vieme, za niekolko desiatok miliard rokov by sme tu byt nemohli. Rovnako sme tu byt nemohli ani pred 10 miliardami rokov (neexistovalo dostatocne mnozstvo prvkov tazsik ako H a He). Odporucam precitat http://www.martinus.sk/?uItem=48297. No a tie tituly - korelacia medzi poctom titulov pred/za menom a "vedeckou inteligenciou" na Slovensku za posl. roky znacne klesla.
Add new comment
About text formats
TOPlist