Neurálne siete sa zdajú byť dobrými vo vymýšľaní kryptologických metód, horšie sú na tom v dešifrovaní.
Projekt umelých inteligencií Google Brain vytvoril dve umelé inteligencie (s menami Alice a Bob), ktoré vyvinuli vlastný algoritmus na ochranu svojich správ pred treťou AI (umelou inteligenciou, Eve), ktorá na naopak snažila prelomiť daný šifrovací algoritmus. Štúdia sa skončila úspešne: prvé dve AI sa naučili spolu komunikovať bezpečne. Jedinou informáciou a pomôckou, ktorou disponovali, bol spoločný šifrovací kľúč (jednalo sa teda o symetrickú enkrypciu).
Žiadna z umelých inteligencií nemala žiadne informácie ako šifrovať dáta alebo aké kryptologicé postupy má používať. Jediná funkcia poskytnutá všetkým bola stratová funkcia (podmienka neúspechu). V prípade Eve, ktorá mala dešifrovať poslanú správu, bola stratová funkcia veľmi jednoduchá: vzdialenosť (meraná v správnych a nesprávnych bitoch) medzi originálnym vstupom od Alice a dešifrovaným výsledkom od Eve. Pre Boba to bolo trošku zložitejšie: ak bol Bobov výsledok príliš vzdialený originálnemu vstupu, bol to neúspech, a pre Alice, ak boli výsledky Eve lepšie a bližšie ako matematicky náhodne vygenerované dáta, tak to bol tiež neúspech. Všetky AI mali rovnakú „zmiešanú a transformnú“ architektúru neurálnej siete a boli inicializované nezávisle od seba.
Výsledky testov boli rôznorodé, ako to môžete vidieť na grafe. Vo väčšine prípadov sa ale Alice a Bobovi podarilo vyvinúť systém komunikácie s minimom chýb. V niektorých prípadoch sa aj Eve podarilo zlepšiť svoje výsledky oproti náhodnému hádaniu, ale potom Alice a Bob pozmenili svoje šifrovanie a Eve nemala šancu. Na záver testu výskumníci Martín Abadi a David G. Andersen skonštatovali, že neurálne siete dokážu naozaj vyvinúť spôsob, ako si chrániť vzájomnú komunikáciu, a to aj napriek tomu, že neobsahujú predošlú kryptografickú knižnicu alebo algoritmy. V budúcnosti sa výskumníci v Google Brain chcú zamerať aj na iné formy šifrovania, ako napríklad steganografiu (šifrovanie pomocou iných médií) a asymetrickú enkrypciu (šifrovanie s pomocou verejného kľúča).
Zdroj: arstechnica
Image Credit: arstechnica
Pridať nový komentár