Prečo je 24-bitové audio nepodstatné?

V poslednej dobe veľmi veľa firiem skloňuje pri propagácii svojich produktov podporu formátov v kvalite 24bit/192kHz, poprípade až 32bit/192kHz. 

Nahrávky v takejto kvalite niekedy neboli dostupné. Dnes už existuje zopár internetových e-shopov, kde si môžete kúpiť Vašu hudbu vo vyššej bitovej hĺbke. Stačí mať PayPal účet a dostatok financií. Nejde však o lacný špás, hoci za svoje peniaze dostanete len digitálnu formu.

Na trhu už je zopár firiem, ktoré predávajú tzv. High-Resolution Music, či zjednodušene hdtracks (v slovenčine preložené ako hudba/hudobné albumy/jednotlivé pesničky či nahrávky vo vyššom rozlíšení) aké bežne dostať na kompaktných diskoch CD.

 

Bližšie som neštudoval, čo v skutočnosti znamená hudba vo vyššej bitovej hĺbke, a tak som zo zvedavosti zakúpil jeden album, ktorý som mal aj v klasickej CD kvalite. Prvotný dojem bol veľmi pozitívny. Bol som z toho nadšený. Veľmi dlho som sa presviedčal, že je to lepšie oproti “obyčajnej” 16-bitovej kvalite. No jedného dňa som si povedal, že sa "kuknem" tejto tematike na zúbok a zistím si, ako to v skutočnosti je, kým začnem investovať pomerne veľké peniaze do nahrádzania 16-bitových audio súborov v mojej hudobnej knižnici.

V tomto článku sa chcem sústrediť na "audio bit depth" a "24bit audio". Posnažím sa Vám objasniť, či platí 24bit audio = vyššia úroveň detailov v hudbe. Každopadne, po prečítaní tohto článku získate informácie, ktoré Vám pomôžu ušetriť celkom veľa peňazí a hlavne čas, ak by sa  Vám niekto pokúšal predať 24bit audio prehrávač, alebo hudbu v tejto bitovej hĺbke. Na konci článku uvádzam zdroje, z ktorých som čerpal. Ak bude niekomu málo a bude sa chcieť hlbšie ponoriť do tejto problematiky, odporúčam na dlhé večery prebrowsovať dané zdroje.

Tento článok bude odpovedať na tieto tri otázky:

1.        Čo je "audio bit depth"?

2.        Čo znamená “higher audio bit depth”?

3.        Prečo je 24bit audio pre mňa nepodstatné a strata času?

Tak poďme k prvej otázke...

Čo je vlastne "bit depth"?

Do slovenčiny by sme to mohli preložiť ako „bitová hĺbka“. Bit je názov najmenšej základnej jednotky informácie, používanej v súčasnosti v informatike. Bitová hĺbka je počet bitov informácií v každej vzorke (sample size). Je to jeden z parametrov, ktorý popisuje kvalitu nahrávky. Čím väčší počet bitov, tým presnejší údaj získame a môžeme zachytiť väčšie rozdiely v hlasitosti. To znie celkom sľubne. Pre uloženie nameranej hodnoty sa používa najmenej 1 byte, t. j. 8 bitov, pri kvalitných nahrávkach sa využíva 16 bitov, pri stereo hudbe potom máme 2x 16 bitov. Vzorkovanie a prevod analógového signálu sa robí pomocou prevodníka A/D (analog-to-digital). Pri prehrávaní záznamu je potreba spätne digitálny signál previesť na analógový pomocou prevodníka D/A. Najčastejšou metódou prevodu analógového signálu na digitálny je Pulzná kódová modulácia (PCM).  

Aká je vlastne história, resp. prečo je na väčšine obyčajných audio CD bitová hĺbka “len” 16bit? Firmy Sony a Phillips uzavreli v roku 1980 dohodu, kde spojili svoje technológie a prišli s tzv. Red Book-om, Červenou knihou. V tejto knihe nájdete presné parametre CD – compact disku. V skratke, dohodli sa, že na záznam hudby úplne stačí 16bit a 44 100Hz.

 

 

Ako si teda predstaviť na konci procesu tie bity a audio signal na začiatku? Bit môže nadobúdať jednu z dvoch logických hodnôt. V praxi nadobúda vždy jednu z dvoch vzájomne sa vylučujúcich stavov, ako „pravda“ -- „nepravda“, „zapnutý“ -- „vypnutý“, nula -- jedna. Audio signál, resp. zvuk, prichádza vo forme zvukovej vlny.

Na obrázkoch dole je pre predstavu vyobrazená zvuková vlna v 1bit a 2bit kvalite.

 

Na ďalšom obrázku je analógový signál (červena farba), kódovaný do 4-bitových PCM digitálnych vzoriek (modrá farba); bitová hĺbka je 4bit, takže amplitúda každej vzorky je jednou zo 16 možných hodnôt. Každá vzorka znamená idividuálny zvukový záznam.

 

Súbor so 16-bitovou hĺbkou má 65 536 možných hodnôt. Tieto hodnoty sú prideľované čo najbližšie k originálnemu analógovému signálu. Analógový signál je spracovaný kvantovaním v A/D. Kvantovanie v jednoduchosti znamená konverziu analógového signálu (originál) na signál diskrétny v čase s diskrétnymi hodnotami. Hodnota každej vzorky signálu je reprezentovaná hodnotou, vybranou z konečnej množiny hodnôt (16bit = 65 536 možných hodnôt). Rozdiel medzi originálnym signálom, tzv. nekvantovaná vzorka a tým, ktorý previedol A/D prevodník, sa nazýva chyba kvantovania. 

 

 

Výstup z A/D je zvuková vlna, ktorá je iná ako originálny analógový signál, ale stále ide o hladkú zvukovú vlnu bez nejakých "schodíkov", ako niektorí výrobcovia zavádzajú pri prezentáciách svojich 24-bitových audio prehrávačov.

http://www.sony.com.au/microsite/hiresaudio/

Čo neznamená vyššia bitová hĺbka?

V prvom rade si povedzme, ako znie chyba kvantovania, tzv. quantization error? Táto chyba znie popri originálnom signáli ako bežný hluk, resp. šum, tzv. "quantization noise". Čím viac možných hodnôt máme k dispozícii, tým presnejšie A/D prevedie analógový signál. Mohli by sme povedať, že čím viac možných hodnôt, tým menšia chyba kvantovania a redukcia šumu/hluku v nahrávke.

Takže, rozdiel medzi 1, 2, … 16, 24 či dokonca 32-bitovou nahrávkou je množstvo šumu a nie množstvo detailov. Jednoducho si to môžete vyskúšať aj Vy doma v akomkoľvek programe na spracovanie zvuku. Preveďte si nahrávku na nižšiu bitovú hĺbku. Rozdiel budete počuť ihneď...

Čo však znamená vyššia bitová hĺbka?

Vyššia bitová hĺbka znamená vyšší dynamický rozsah. Dynamický rozsah je pomer medzi najmenšou a najväčšou hodnotou akejkoľvek  fyzikálnej veličiny. V hudbe ide o pomer extrémnych hlasitostí nejakého nástroja, časti, či celej skladby. Pri uchovávaní a prenose hudobného signálu sa ako dynamický rozsah označuje pomer najhlasnejšieho zvuku, ktorý sa dá bez skreslenia spracovať, k najslabšiemu, prípadne k úrovni šumu.

16bit =  max 96db

24bit =  max 144db

Ľudské ucho počuje 140db. Čo je zaujímavý údaj, ale skúsme si to predstaviť reálne. Tých 140db je približný pomer medzi zvukom, ktorý vydá špendlík zhodený zo stola a zvukom turbínového motora lietadla.

 

 

 

Prečo je 24bit audio pre mňa nepodstatné a strata času?

Skúmal som len využitie 24bit audia v prehrávaní, resp. počúvaní hudby. Nezaoberal som sa bližším využitím pre tých z Vás, čo hudbu tvoria!

Na základe uvedených skutočností som sa pustil do “testu”. Porovnal som preto kvalitnejšie a hlavne novšie nahrávky v 16-bitovej kvalite s 24-bitovými. Zistil som, že nepočujem žiaden šum, ktorý vyplýva z chyby kvantovania. Dokonca, aj keď som to vypeckoval na slúchadlách na maximum a počúval v noci v najtichšej miestnosti, nepočul som žiaden šum. Z toho vyplýva, že za takých bežných ideálnych podmienok som nepočul rozdiel v množstve šumu. Bežne počúvam hudbu pri zapnutej klíme v robote, alebo pri otvorenom okne doma, zapnutej práčke atď. …kde sa tá šanca počuť rozdiel rovná doslova nule.

Ale ako to je v praxi s dynamickým rozsahom? Ako som vyššie uviedol, 16-bitový súbor podporuje dynamický rozsah do 96db. Na internete som sa dozvedel, že ak by som chcel rozoznať najtichší zvuk/pasaž od najhlasnejšieho v nahrávke, ktorý by mal hodnotu 96db, musel by som počúvať minimálne pri hlasitosti 96db+, aby som to počul. 

Príklad, ak by som počúval 16-bitovú nahrávku vo väčšej knižnici s permanentným 30db hlukom, musel by som mať v hudbe najhlasnejší zvuk na úrovni hlasitosti zbíjačky +96db. Pri 24-bitovej nahrávke najhlasnejší zvuk by musel byť hluk na úrovni štartovacej rakety +144db. Nemusím, samozrejme, hovoriť o tom, že počúvať hudbu na takejto úrovni hlasitosti poškodí Váš sluch, alebo Vám exploduje hlava. Poznám ľudí, ktorí počúvajú na úrovni hlasitosti +80db. Dlhodobo počúvať na takejto úrovni, pre mňa osobne nie je vôbec príjemné.

Koľko db však majú realne nahrávky v dnešnej dobe? Väčšina nahrávok v dnešnej dobe má 24db. Dobrá nahrávka klasickej hudby má niečo okolo 60db.

 

Týmto skúmaním som dospel k názoru, že 24-bitový audio súbor s dynamickým rozsahom 144db je pre hudobné súbory nezmysel. Z toho celého vyplýva, že firmy, ktoré propagujú “čím viac bitov, tým viac rozlíšenia” to používajú iba ako marketingový trik.

 

Na záver by som sa chcel vrátiť k trom otázkam, ktoré som položil na začiatku tohto článku.

1.        Čo je "audio bit depth"?

2.        Čo znamená “higher audio bit depth”?

3.        Prečo je 24bit audio možno nepodstatné aj pre Vás a strata času?

Budem rád, ak sa k týmto otázkam vyjadríte v diskusii. Táto téma je čím ďalej, tým viac prepieraná aj v súvislosti s prevodníkmi (DAC), ktoré inštalujú výrobcovia smartfónov a tabletov. Všimol som si “tlak” užívateľov na výrobcov, aby upgradli tieto prevodníky aby podporovali 24-bitové audio. Treba si tiež uvedomiť, že nahrávka v kvalite 24bit je cca 5x väčšia ako 16bit. No ten rozdiel oproti 16-bitu by človek mohol počuť možno ak by počúval vo vesmíre, teda žiaden význam pre nás pozemšťanov.


Zdroje:

http://people.xiph.org/~xiphmont/demo/neil-young.html

http://xiph.org/video/vid2.shtml

http://www.sonicscoop.com/2013/08/29/why-almost-everything-you-thought-you-knew-about-bit-depth-is-probably-wrong/

http://www.head-fi.org/t/415361/24bit-vs-16bit-the-myth-exploded

http://en.wikipedia.org/wiki/Audio_bit_depth




 

Komentáre (50)
M1ch4l
toto je clanok hodny nejakeho bulvarneho magazinu. Absolutne neprofesionalne. Kopa zvastov dokopy. Kto to tu pustil?
Ján Kurej
Skus zopar slovami popisat preco si to myslis?
stanomx
podla mna dobry clanok
Zvukar SRo
Diskusia je neskutocne primitivna, ani to necitajte. Hlavne nick ddd o vsetkom mudruje a nerozumie absolutne nicomu. Zrejme si riesi nejaky komplex.
MQ
Misko, tak sa predved a zahanbi autora. Ale realnymi argumentami, nie zvastom, aky si prave predviedol. Pretoze prave ten tvoj zvast, patri do bulvaru, nie clanok. Si na tahu. (ale namiesto argumentov, aj tak ocakavam nejaku slabu vyhovorku ;-)
Broslowski
Viacerí čakajú na tvoju odpoveď tak kde si?
Ethos
@M1ch4l si pako sprosty odit ..!
M1ch4l
sakra, ja som totalne zabudol, ze som tu pisal nejaky komentar. Len teraz vidim, ze najcitanejsie recenzie a tu 242 komentarov. To ma zaujalo a hla, aj ja som tu pisal. Anyway, idem do skoly a bude to na dlho. Musim si clanok znovu precitat. Vyjadrim sa na fore.
M1ch4l
Tak nakoniec mi bude stacit napisat tu. Prva cast, rozbor 24-bit audia je OK, taky adekvatny popis podla mna na vhodne zvolenej urovni. Nejde sa prilis do detailov, ale to je pre citatela v tomto pripade dobre. Voci druhej casti mam vyhrady, tam je to len tak odpalkovane, nie je nijako popisane to testovanie. Len je napisane, ze to nema zmysel. Tak som si to teraz musel overovat. Skonvertoval som si par 24/96 na 16/96 s nejakym triangle ditheringom cez dbPoweramp trial verziu a trochu som si to otestoval. Rozdiely su na tak malej urovni, ze ich nedokazem s istotou identifikovat a potvrdit, ze nejake rozdiely pocujem. Mam pocit, ze 24-bit je trochu cistejsia a presnejsia, no naozaj to neviem s istotou povedat. Cize povedzme, ze ziaden rozdiel nepocujem. Celkom urcite narazam na limit mojej audiotechniky, mozno aj sluchu. Z objektivneho pohladu 24-bit audio moc zmysel naozaj nema. Urcite nie na cestach (v dopravnych prostriedkoch) a doma musi clovek mat dost brutalnu zostavu, aby ten rozdiel pocul. V zavere je napisany trosku hlod, ze 24-bit audio je 5x vacsie ako 16-bit. Tu asi len dostala mala chybka a omylom boli porvnane subory, kde sa lisi aj vzorkovacia frekvencia. Pri rovnakej vzrorkovacej frekvencii by 24-bit nahravka mala mat 2x tolko ako 16-bit (cisla s 24-bit preciznostou nemame, tak sa asi pouzivaju 32-bit). Cisto teoreticky by to malo byt 1.5x. Urcite zalezi aj na urovni kompresie. Tazko sa to porovnava. Autorovi vsak unikla jedna velmi dolezita vec alebo ju do clanku nenapisal: Kvalita samotnej nahravky. Hudba je trh a nahravky maju svoju cielovu skupinu. Vinyly a 24-bit audio su mierene na ludi, ktorym zalezi na kvalite a su schopni ju nejako ocenit. Predajca/vyrobca si teda musi na tej kvalite dat aj nejako zalezat. Obycajne auto je mierene na ludi, ktori si strcia do usi pecky a ozvucia nimi cely vagon elektricky (za jazdy, samozrejme). Rozdiel vidiet hlavne v dynamickom rozsahu. Cize hlavny prinos a vyznam 24-bitovej hudby by som videl v tom, ze aspon trochu poskytuje zaruku o kvalite nahravky.
ddd
ty mas vo vsetkom totalny hokej. dithering ti pomoze akurat v tichych pasaziach medzi skladbami, kde ti zvysi odstup sumu od maxima. v plnych pasaziach, kde su syte zvuky nastrojov, nezistis rozdiel ani medzi 8 bitovou a 24 bitovou hlbkou. co sa tyka vzorkovacej frekvencie, sprav si niekde na nete hearing test. maximalnu frekvenciu, ktoru pocujes , si vynasob dvomi a toto je hodnota vzorkovacej frekvencie, ktoru si schopny zachytit svojim uchom a to bez ohladu na kvalitu aparatury. jednoducho vzorkovanie nad 40kHz je kravina, lebo to nepocuje nikto na svete . bodka. toto je holy fakt a nic ine. co sa tyka zvonenia filtrov, ak zacnu zvonit v pasme nad 17kHz, to ti moze byt tak totalne jedno, ked vsetko podstatne sa odohrava v pasme od 400 do 1500 Hz. co sa tyka druheho odstavca, tam si mimo este viac. ak bude mat 16 bitove cd lepsi master a mixing, tak si vinyl a 24 bit mozes strcit vies kde :) 24 bitova hudba neposkytuje ziadnu zaruku o ziadnej kvalite nahravky. su to len nicim nepodlozene marketingove dristy.
Believeme
Znova pustas znosku zvastov: >>> "maximalnu frekvenciu, ktoru pocujes , si vynasob dvomi a toto je hodnota vzorkovacej frekvencie, ktoru si schopny zachytit svojim uchom a to bez ohladu na kvalitu aparatury. jednoducho vzorkovanie nad 40kHz je kravina, lebo to nepocuje nikto na svete ...">>" ked vsetko podstatne sa odohrava v pasme od 400 do 1500 Hz...." >>"v plnych pasaziach, kde su syte zvuky nastrojov, nezistis rozdiel ani medzi 8 bitovou a 24 bitovou hlbkou.">>"ak bude mat 16 bitove cd lepsi master a mixing, tak si vinyl a 24 bit mozes strcit vies kde "
partizann
Podla urcitych studii ak by sme chceli nahrat velky orchester v odtlmenej miestnosti od uplne najtichsich pasazi po tie najhlasnejsie, treba nam na to 19-20bit. Takze mame v podstate 4bity k dobru. Ale kde sa pridane mnozstvo bitov naozaj hodi, je softwarova regulacia hlasitosti, kedze tym ze vystupnu uroven softwarovo obmedzime napriklad na 1/4, tak generovany zvuk bude vyuzivat uz mensiu cast bitovej hlbky v ktorej je zvuk prenasany. V pripade 24/32bit to bude stale dostatocne detailne, ale pri 16bit sa uz moze co to stracat. A prave pri mobilnych zariadeni je caste mat softwarove ovladanie hlasitosti. Co sa tyka vzorkovacej frekvencie, ucho sice pocuje len do 20kHz (pri 44,1kHz je odstup medzi vzorkami 23us cize najkratsi "impulz" bude trvat 46us - f/2 ) ale priemerne clovek (mozog) dokaze vnimat casove rozdiely medzi zvukom ktory dorazi do laveho a praveho ucha aj pod 10us - na zaklade tohoto lokalizujeme zdroje zvuku. A na neskreslene prenesenie tychto informacii je potreba vzorkovacej frekvencie az okolo 200kHz, cize najblizsi standard ktory mame - 192khz. Pri vecsine (kvalitnych masteringom nesprasenych) nahravok vo vyssich vzorkovacich frekvenciach je najviac pocutelny rozdiel prave v priestore a v presnosti lokalizacie zvuku. Samozrejme toto je vsetko dobre a pekne ale len do doby kym to niekto nenamixuje a nesprasi pri produkcii...
ddd
nerozumies tomu. nechapes co je nyquist. nechapes, ze pri D/A prevode sa ten signal rekonstruuje na analogovy.signal. a podla nyquista to znamena, ze ty dokazes zrekonstruovat digitalny signal absolutne identicky s povodnou sinusoidou, ak je vzorkovacia frekvencia dvojnasobna oproti frekvencii zvukovej vlny. k comu ti je 200kHz vzorkovacia frekvencia? aby si dokazal zrekonstruovat 100kHz zvukovu vlnu? a pre koho potrebujes pouzit vlnenie s takouto frekvenciou? este ani netopier to nepocuje, nielen clovek. este raz ti opakujem. urob si hearing test, aku najvyssiu frekvenciu pocujes. ak to bude napr. 17kHz, tak podla nyquista potrebujes vzorkovaciu frekvenciu 34kHz, aby si mal pri D/A prevode absolutne identicky zvuk vyssiu vzorkovaciu frekvenciu nema v tvojom pripade ziadny zmysel pouzivat. pokial by si pouzil nizsiu vzorkovaciu frekvenciu ako 34kHz , tak by vznikol aliasing a mohol by si teoreticky zachytit nejake rozdiely oproti povodnemu signalu
Believeme
Melies uplne blbosti. S malym vzorkovanim NEdokazes rekonstruovat vlnu uplne presne. To, ze si si precital jeden clanok z wikipedie neznamena, ze si znaly a rozumies problemu, prave naopak. Mas v hlave bordel. Ziadny aliasing nevznikne pouzitim nizsej vzorkovacej frekvencie. Aliasing je tam vzdy, preto sa pouziva antialias filter a na nom hodne zalezi, ci bude po A/D prevode povodny signal spravne reprodukovany.
luis Cash
ked si pusit 16 a 24bitov ma 12tisic-ovom macintoshi tak mi ver ze ten rozdiel budes velmi lahko rozpoznatelny!
dohnalik
Navrhl jsem nespočet D/A a A/D převodníků, různých digitální zvukových interface a podobně, nicméně s článkem nesouhlasím. Ano, v dnešní době je všechno sic dynamicky zkomprimované, ale pořád je těch 20 bitů využitelných (24 bitový je jen formát, ale ani ten nejlepší převodník ho samozřejmě nedokáže dostat do analogové domény, protože sabre případně analog devices čipy, jako absolutní kralující špičky, mají DR 123 dB, to je z hlavy tuším cca 21 bitů). Například při regulaci hlasitosti se ztrácí méně informace, při zpracování signálů se ztrácí méně informace a hudbu která takový DR využije celkem najdete. 32 bitový formát je samozřejmě pro přehrávání směšný, ne však pro zpracování signálu (ale tady se používá výhradně floating point, jelikož je daleko efektivnější), vzorkovací frekvence nad 96 kHz taky...ani ten největší audiofilní netopýr prostě neuslyší rozdíl mezi 96 khz a 384 khz za předpokladu, že těch 96 se synchronně resampluje na 384 z jednoho prostého důvodu...sjednotí se priringing digitální FIR filtrů, který by na různých frekvencích způsoboval rozdíl. Dá se tedy říci že ještě formát 96/24 smysl má a cokoli nad to už ne, a to ani pro zpracování hudby (tam se 24 bit převede do FP). Jinak iTrax doporučuju, velice slušně nahrané.
Ján Kurej
Takze vsetko nad 96kHz je nezmysel pre nas "listeners"? Dakujem.
ddd
vsetko nad 44kHz/16 bit je nezmysel pre nepostihnutych posluchacov . keby sa highendisti zacali zaoberat tvorbou hudby, mixingom, masteringom a podobne, potom by pochopili, do akej slepej ulicky sa dostavaju s tou ich obsesiou na zlate kabliky vysvetlim ti to obrazne. ak ja ako producent hudby posuniem akykolvek cudlik na equalizeri o milimeter, na vyslednu nahravku to ma priblizne taky vplyv ako ked sa vycika milion ludi do mora. ked si highendista vymeni zlaty kablik za medeny, ma to na vyslednu nahravku taky vplyv ako ked si jeden clovek pluvne do mora.
Richir
Ty asi nemas doma kvalitne stereo :o)
Ján Kurej
Ja som mal a mam :o)
lukasko
dik za clanok, vobec som sa touto "problematikou" zatial nezaoberal, len som siel smerom, cim viac tym lepsie :-) ale preco som nevedel.... kusok mi tam ale chyba vzorkovacia frekvencia.... ta ma tiez vysoky podiel na kvalite nahravky a jej detailoch...
pishinger
Najväčšia sranda je, že 24/96 nahrávky sú veľmi často lepšie namastrované ako 16/44,1; preto si veľa počúvačov myslí, že počujú rozdiel medzi týmito formátmi. Obrovskú rolu samozrejme zohrá aj psychoakustika, vďaka nej tiež audiofili kupujú bludy ako tienené AC káble či keramické stojančeky na reprokáble... Nedávno som čítal podobný článok a tam sa zaoberal aj zbytočnosťou vzorkovacích frekvencií nad 44,1kHz; kde už by som ale mal viac výhrad. Inak samozrejme pri spracovaní hudby má 24 a viac bitov podstatný význam.
Ján Kurej
Tiez si myslim, ze nasa psychika hra velku rolu v tomto.
stanomx
ani strieborné a zlaté káble ničomu nepomôžu... v žiandom prípade
Ethos
to je jasne setko je marketing ... za ucelom dosiahnutia zisku ja som si kupil na ebay opticky kabel za £2 a v obchodoch ho predavaju za £30 vycackany pozlateny a neviem este co.. no a IDIOTI to kupuju .. Este som sa SCHVALENE spytal ze aky je rozdiel medzi mojim za £2 a tymto za £30 a predajca samozrejme trapny slepo zaskoleny za ucelom predaja 100% presvedceny ; tento je omnoho lepsi ma pozlatene konektory je v peknej farbee ma balenie kvalitne ... a taketo kraviny.. Potom som mu povedal .. viesco ty PAKO jebnuty (v mysli) medzi touto OPTIKOU a mojou za nieje ZIADNY rozdiel... Je to svetelny digitalny opticky prenos .. ty somaaar ..
mino6
Len toľko, ty pako, ten tvoj kábel za 2 Eurá je plastový a ten za 30 je sklenený, skús sa spýtať hocikoho kto robí len dátové prenosy aký je medzi nimi rozdiel, možno pochopíš, ak ovšem máš aspoň základné znalosti z problematiky.
pishinger
no schválne daj aký bude rozdiel medzi plastom a SiO2 pri tak smiešnych frekvenciách, tak smiešnych vzdialenostiach keď do toho tak či tak svieti len LEDka...
Ethos
jezis maria dalsii debil ak si mysli ze medzi plastom a skolm v takom kratuuckom kaabliku bude straasne MEGA TERA HEXA rozdiel .. Vies kto nema aznalosti ?? TY ti somaarik !! chujko ty mas vobec ponatia KEDY sa pouziiva fiber glass pre optiku ??? ty si myslis ze metrovy opticky kabel plastovy vs metrovy fiber glass bude rozdiel vo vysledku ??? ano bude , a vies ake percento ?? 0.0000001 % debil Sklenene ci fiber glass sa pouzivaju na viac ako 10m Ty ani nemas ponatia ze my instalujeme fiber optics (pre internet na jednu milu(1.6KM) ktory stoji £3000 libier teras sa pouzije fiber glass ! a samozrejme ze aj optike vznikaju straty kedze je to na kilometre a pouziivaju sa boostre na boostovanie signalu !
hnizdo
Článek se zabývá jen zlomkem problematiky, i když má pravdu. Pořadí důležitosti kvaltní reprodukce: 1) Nahrávka. Sehnat kvalitní nahrávku je mravenčí detektivní práce, chce to peníze a výběr je mizivý. Běžné nahrávky mají dynamiku 10-12dB, ty velmi slušné až 30. Získat neupravovaný záznam s 60dB je pro smrtelníka bez kontaktů prakticky nemožné. 2) Reproduktory/sluchátka 3) Zesilovač a jeho přizpůsobení reproduktorům .... dlouho nic 99) DAC (bavíme se o digitální reprodukci) Takže i s velmi slušnými nahrávkami má posluchač s dobrým sluchem v místnosti s audio úpravami šanci poznat 16/44 od 24/96 jen na kvalitní audio aparatuře za stovky tisíc.
Ján Kurej
Ďakujem za komentár. Súhlasím.
MQ
Hnizdo to vystihol uplne presne. ;-) Bezny smrtelnik nema sancu spoznat rozdiel medzi 16 a 24 bitovym zvukom. Ked pre nic ine, tak reprodukcna technika, ktorou disponuje, mu to jednoducho neumoznuje. Je to daleko nad jej moznosti. A to nepisem o tom, ze bezny clovek v beznom ruchu okolo neho nerozozna ani 320 Kbps MP3 od rovnakej nahravky vo FLAC. Nie je nic zabavnejsie, ako diskusia/onania audiofilov, ktori sa rozplyvaju a vlhnu pri spomienke na vinyl. Hrdo sa buchaju do prs, ze oni su naj, pretoze oni pocuvaju kvalitu a ze jedine vinyl nam ju moze poskytnut. Hahaha.... Dynamika na vinyloch je uz pradavno na urovni priemernych cd. Na dynamiku z 80-tych rokov a skor, sa nechytaju. Ano, maju iny zvuk, maksi, krajsi...ale dynamika je v keli. Dalsou diskusnou lahodkou je to, ze ti isti audiofili, nie su schopni v slepych testoch rozoznat ani 320 MP3 od FLAC-u. V realnych a sledovanych testoch uz niekolko krat pohoreli. Rovnake nahravky v roznych kvalitach na roznych zariadeniach/sustavach. Ani si neskrtli. Odvtedy sa ich radsej nezucastnuju. ;-) A to vsetko spravne podciarknute hnizdom, ze na vernu reprodukciu a vychutnanie si takeho zazitku, treba komplet retazec a neuveritelne velke peniaze. No a to najhlavnejsie....mat DOKONALE netopierie a slonie usi. Netopierie na vysoke frekvencie a slonie na tie nizke. Ak stretnete cloveka s chobotom namiesto nosa a usami ako netopier, tak to nie je krizenec drakulu a slona, ale zaryty, nefalsovany audiofil. Vsetko je to len marketingovy odrb a finta na tahanie penazi od fanatikov. Ci uz pozlatene kable, koncovky....alebo 24-xy bitova nahravka. Kto sa necha oklamat, nech plati. Kym na to nepyta peniaze z mojej penazenky, je mi to jedno. Aspon sa je na com pobavit.
pishinger
Tak ale pozor, pozlátené kontakty/koncovky/konektory význam majú, a to nie práve zanedbateľný.
MQ
Upsss ano, moja chyba. Koncovky a konektory samozrejme ano, ale kable nie.
spacer33
koncovky vyznam maju ked si vyberas ci ma ist do studia kde budem stale kabel vytahovat a pchat do niecoho ineho, alebo doma, kde ostane zapichnuta stale.. pozlatene koncovky su max. marketingovy tah - zlato je treti najlepsi vodic, ale jeho vyhodou je ze neoxiduje zdroj wikipedia: Striebro - merny odpor: 1,629 µΩcm Meď - merny odpor: 1,75 µΩcm Zlato - merny odpor: 2,35 µΩcm Hliník - merny odpor: 2,828 µΩcm takze asi tolko k vodicom a kablom :)
Konspira
Co ak ste len producenti a balamutite nas aby sme prestali zbierat kvalitnu hudbu, aby sa o par rokov uplne vytratila ? :D
MQ
Ako vtip dobreee. Producent ta prave ze bude balamutit, aby si kupoval. Urobi studiu a clanok o tom, ake je to super a ake to ma TEORETICKE vyhody. Aby si platil nehorazne prachy za nieco, co aj tak nemas sancu pocut a vnimat. Producent ta bude presviedcat, aby si si kupil 24 a viac bit hudbu, hoci vie, ze 99% posluchacov ju bude pocuvat na zariadeniach, ktore technicky nie su schopne jej kvalitnej reprodukcie. Ci si pustis na spuntoch 320kbps MP3, alebo FLAC nerozoznas. Ale ked si do nich pustis 24bit hudbu, tak rozdiel urcite pocitis....ale iba v penazenke. Trochu si to s tou konspiraciou prekombinoval, nezda sa ti? ;-) Otazkou je aj to, co je kvalitna hudba? Dokonale cisto znejuce nic, alebo hoci "len" FLAC, ktory si zapamatam roky a budem sa k nemu znova a znova vracat?
Believeme
24b/96k zaznam nie je urceny, aby si si to pustal na srackach dodavanych k telefonu. Uz tu je problem myslienky a tie dalsie su uz len nadvazujuce nezmysly. Ziadny producent nebude nikoho o nicom presviedcat, to ty sam si presvedceny, ze tuto kvalitu chces, lebo ju mas na com reprodukovat. Tliachas blbosti a dalsi s tebou len preto, ze ste poriadny zaznam ani kvalitny retazec nikdy nepoculi.
Brambor
"Dynamika na vinyloch je uz pradavno na urovni priemernych cd." - prepac, kamarat, ale toto je bullshit. Hravam z vinylov a dokonca aj lajk ti povie, ze zvuk mal gule oproti cd DJovi. Mensiu dynamiku dnesne nahravky maju, ako tie z 80tich rokov, ale jeden z dovodov je aj ten, ze dnes sa pouziva omnoho viac limiterov pri mastrovani. Nie som nijaky besny audiofil, ale na zvuk vinylu nedam dopustit. Skus si pustit nejaky singel (1 track na strane) s tanecnou hudbou a potom sa mozme bavit, ci je dynamika porovnatelna s CD.
ddd
ach jaaaj. skus spravit nabuduce jednoduchy pokus. hraj na urovni hlasitosti 80% vykonu aparatury , potom nechaj hrat didzeja z cd na 100% vykonu a pytaj sa ludi , ktory zvuk ma lepsie gule .... 99% povie, ze ten z CD. pokial hrate obaja na porovnatelnych urovniach hlasitosti, tak to znamena, ze si lepsi didzej ako kolega. nic viac a nic menej. myslis, ze preco maju predskokani na koncertoch zakazane odohrat svoj set na tej istej urovni hlasitosti ako hlavna hviezda?
Believeme
Co ma spolocne hlasitost s kvalitou zvuku? omfg... Predskokan hra potichu z principu, ze je predskokan a hlasitost je len taka, aby bola dostatocna a zrozumitelna, nie preto ze pri vacsom volume to lepsie hra. Vymyslel si si teoriu, len zial mimo realitu.
ddd
ty mas problem s chapanim jednoducheho textu? kto tvrdi, ze ma hlasitost nieco spolocne s kvalitou zvuku? ja tvrdim len to, ze 99 beznych ludi zo 100 bude hodnotit hlasitejsiu hudbu ako tu, ktora ma vacsie gule aj keby ta tichsia mala prirodzenejsi dynamicky rozsah. s tymi headlinermi si totalne mimo realitu ty. ziadny headliner na svete neposkytne pre predskokana svoju aparaturu naplno v celom rozsahu. tym dovodom nie je hluk v publiku. tym dovodom je to, aby bezny plebs nehodnotil predskokana lepsie ako hlavnu hviezdu.
Believeme
Ty tvrdis len nejaky iracionalny blud zalozeny na dojmoch>> "ja tvrdim len to, ze 99 beznych ludi zo 100 bude hodnotit hlasitejsiu hudbu ako tu, ktora ma vacsie gule aj keby ta tichsia mala prirodzenejsi dynamicky rozsah. "
ddd
ake ddd teorie zas? ja nepisem o tom, ako by som to hodnotil ja, ale ako to bude vnimat plebs. darmo mi tu teraz budes popisovat mixovacie a mastrovacie finty, ktore su pre mna osobne elementarnou vecou, ked v praxi to vyzera tak ako si to spravne opisal - magori za mixaznym pultom. ja nevymyslam ziadne svoje teorie, ja len popisujem skutocny stav z pohladu bezneho plebsu.
Believeme
Ja vsak tvrdim opak toho, co ty; plebs nevnima hlasnejsie = lepsie. Toto nefunguje a mam ochodenych asi 5-10 vacsich parties rocne + niekolko zvuceni, poznam zvukarov, majitelov vacsich aparatov atd... mam hodiny s kdekym oddiskutovane, takze mne tu bajky netreba.
ddd
ja nie som dj, ale pocul som uz nespocetnekrat ako majitel podniku tlacil didzeja do zvysovania hlasitosti, aj ked to tam vsetko clippovalo a rezonavalo jak diva svina. ja osobne by som sa dotlacit nedal, ale chapem aj tych, co su do toho dotlaceni proti ich voli. takze ziadne bajky si nevymyslam. kazdy jeden clovek to takto vnima, ze po urcitu hranicu intenzity tlaku akustickej vlny je prenho cim hlasnejsie tym lepsie. len nie kazdy ma tu hranicu na rovnakej urovni. samozrejme pisem o pripade, kedy k ziadnemu skresleniu ani clippingu ani nicomu podobnemu nedochadza. keby tomu tak nebolo, tak by sa na kazdej party kludne hralo vsade na urovni hluku 60dB - cize bezneho hovoroveho slova. to, ze sa hrava hlasnejsie, vobec nesuvisi len s prekrytim okolitehu ruchu. proste, clovek chce pocut prijemne zvuky az po maximalnu uroven hlasitosti, kedy to prenho prestava uz byt prijemnym, alebo nedajboze ked mu to uz zacne poskodzovat sluch.
Believeme
Ale ja sa nebavim o nejakom debilovi, ktory si mysli, ze hlasnejsie = lepsie. To robia magori, co potom od DJ chcu, aby im zahral hento a tamto a ludovky a radiovky a potom taky podnik konci zavretim. Bezny magor chce, aby to poriadne dupalo a basy trhali vnutornosti, preto vysoka hlasitost, nie je za tym ziadna alchymia. Na kazdej party sa urcite nebude hrat na 60dB, lebo hudba by zanikala v ruchu, tato myslienka je z principu blud. Hudba ma byt dominantna a hlastitost sa dviha aj s ohladom potlacenia vsetkych ostatnych ruchov, preto jej uroven dosahuje 100-110dB. Na modernu hudbu s dynamikou 5-8dB nepotrebujes vobec nijaku extra hlasitost, aby bola zrozumitelna. Zase hladas zlozite teorie tam, kde nie su.
ddd
a dostavame sa opat tam, kde sme boli na zaciatku. ja tvrdim to, ze ak niekto hra hudbu s dynamikou 5dB z CD na urovni hlasitosti 100dB a iny didzej hra z vinylu s dynamikou 8dB na urovni hlasitosti 90dB, tak bezni ludia budu tvrdit ze to CD malo lepsie gule. a ak mi neveris, tak si podobny pokus realne sprav.
Believeme
Rovnaka skladba nahrana na CD alebo vinyle bude mat vzdy dynamiku 5 alebo 8, nikdy nie na jednom tolko a druhom hentolko. Naco do toho montujes rozne zaznamove media, ked sa ich to netyka. Hudba prehravana na urovni 100dB bude prijemnejsia s dynamikou 8dB ako s dynamikou 5dB, i ked ta 5dB verzia sa teoreticky moze zdat hlasnejsia. Loudness war je len o tom, ze toto moje prekrici to vase, nie je to ani o kvalite ani o prijemnosti. Co myslis, aku vystupnu dynamiku maju FM radia? paci sa ti ich vystup?
ddd
mam dojem, ze si konecne pochopil, co je dynamicky rozsah. a teraz si prejdi cele toto vlakno este raz a citaj, co pisem od zaciatku. ved ty teraz pises presne to iste, co tvrdim cely cas. ti dvaja didzeji nehrali totozne zaznamy. a didzej , ktory hral z vinylu si myslel, ze jeho set mal lepsie gule ako toho, co hral z CD, lebo hral z vinylu. ale pravda je taka, ze to bolo len z toho dovodu, ze bol jednoducho lepsi didzej. a keby hral tichsie ako ten druhy, tak by ho mozno ludia hodnotili ako slabsieho. ja netvrdim ze je to spravne, ale presne takto sa chova plebs. a to nie su ziadne moje fantasmagorie ani ddd teoria.
Believeme
>>>"ved ty teraz pises presne to iste, co tvrdim cely cas. ti dvaja didzeji nehrali totozne zaznamy. a didzej , ktory hral z vinylu si myslel, ze jeho set mal lepsie gule ako toho, co hral z CD, lebo hral z vinylu. ale pravda je taka, ze to bolo len z toho dovodu, ze bol jednoducho lepsi didzej. "
Pridať nový komentár
TOPlist