Galaxia, kde v jej strede sídli čierna diera je od nás vzdialená 25 miliónov svetelných rokov.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba vykonal zaujímavý objav. Vedci z Edinburgskej univerzity namierili teleskop na jednu z najvzdialenejších galaxií, aká kedy bola objavená - GS-9209. Táto galaxia je od nás vzdialená približne 25 miliónov svetelných rokov. Vesmírny ďalekohľad videl galaxiu vo svojom ranom období. Vďaka tomu môžu vedci pomerne dobre zmapovať jej históriu. V tomto obdodí obsahovala GS-9209 približne 800 000 000 hviezd. Keby porovnáme galaxiu GS-9209 s Mliečnou cestou, tak GS-9209 by mala len desatinovú veľkosť voči našej galaxii.
Čos výskumníkov zaujalo je čierna diera v strede galaxie, ktorá mala spôsobiť zastavenie hviezdo-tvorby. Vedcom sa podarilo zistiť, že kolapsar je až päťkrát väčší, ako bolo pôvodne očakávané. Žiarenie produkované touto čiernou dierou mohlo dostatočne zahriať okolitý plyn, čím sa zastavila tvorba hviezd, nakoľko malo dôjsť k jeho vytlačeniu z galaxie. Podľa vedcov musel kolapsar veľmi rýchlo naberať na hmotnosti a akrečným diskom produkovať žiarenie schopné v podstate zastaviť tvorbu hviezd v celej galaxii.
Toto zistenie zároveň podporuje teóriu, podľa ktorej bol v raných časoch vesmíru rast galaxií oveľa rýchlejší, ako sa pôvodne predpokladalo. Takže už v tej dobe vznikali pomerne veľké galaxie, pozostávajúce z miliárd hviezd.
Zdroj: Techspot,
jantu
ako môže byť galaxia vzdialena 25 miliard svetelných rokov, keď vesmír má od big bangu len cca 13, 5 miliardy rokov?