Neutrónová hviezda ako pozostatok slávnej supernovy?

V roku 1987 spozorovali vedci supernovu za hranicou našej galaxie.

Presne 24. februára 1987, astronómovia spozorovali supernovu (SN 1987A), ktorá bola viditeľná voľným okom. Samotná supernova vybuchla vo Veľkom Magellanovom mračne, ktoré je od nás vzdialené 170 000 svetelných rokov. Astronómovia očakávajú, že po tejto explózii nájdu supernovu a pomôcť objaviť im ju majú: röntgenové observatórium Chandra, nukleárny spektroskopický teleskop (NuSTAR) a Atacama Large Millimeter Array (ALMA). Astronómovia nakoniec získali dôkazy o výskyte neutrónovej hviezdy v pozostatkoch po bývalej hviezde.

Tímy vedcov z Chandra a NuSTAR detekovali nízko-energetické röntgenové lúče z pozostatkov po supernove SN 1987A. Astronómovia pritom majú dve rôzne vysvetlenia tohto javu: Prvým vysvetlením je pulzárna veterná hmlovina a druhé vysvetlenie môže byť len urýchlenie častíc vlnou z explózie, kedy nie je potrebná neutrónová hviezda.

Najnovšia štúdia sa prikláňa k prvej možnosti - pulzárna veterná hmlovina, čo znamená, že v strede musí byť neutrónová hviezda. Pritom NuSTAR a Chandra podporujú posledné merania ALMA z roku 2020, ktoré poskytlo možné dôkazy o tejto hmlovine v pásme milimetrových vlnových dĺžok. Napriek tomu, to nemusí byť jediné vysvetlenie, ale identifikácia pulzárnej veternej hmloviny by mohla byť podložená údajmi z posledných meraní a zároveň to podporuje teóriu, že po supernove ostala neutrónová hviezda.

Bohužiaľ, pozostatky po hviezde bránia nahliadnuť astronómom do stredu hmloviny. Vedci dúfajú, že v období desiatich rokov sa hmlovina rozptýli o niečo viac, čo zníži jej schopnosť absorbovať žiarenie. To by malo astronómom pomôcť lepšie nahliadnuť do jej stredu. Zároveň však vedci očakávajú aj vznik emisií pulzaru a samozrejme je možné, že tam "objavia" čiernu dieru.

Zdroj: Phys.org,

Pridať nový komentár
TOPlist