Čierne diery v galaktických jadrách dokážu prekvapiť

Čierne diery podľa počítačovej simulácie ROMULUS, dokážu prekvapiť svojim správaním.

Aktuálne panujú predstavy alebo domnienky, že každá galaxia má vo svojom strede super-hmotnú čiernu dieru, ktorá svojou gravitáciou vplýva na galaxiu a postupne ju pohlcuje. Tieto čierne diery zároveň tvoria "aktívne galaktické jadro", ktoré pozorujeme ako jasnú žiaru, čo je v podstate výsledok padajúceho materiálu zahriateho na vysokú teplotu. Lenže vďaka tejto okolitej teplote sa zastavuje tvorba hviezd v okolí tohto jadra a menšie hmotné čierne diery sa nemusia automaticky zlúčiť so super-masívnou čiernou dierou v strede galaxie.

Podľa počítačovej simulácie s názvom ROMULUS, nie je fúzia čiernych dier tak jednoduchá, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Napríklad, dva kolapsary putujúce vesmírom sa nemusia gravitačne ovplyvniť a vytvoriť tak binárny systém, kedy postupom času vytvoria hmotnejšiu čiernu dieru. Prípadne tento proces môže narušiť nepredvídateľná udalosť a tieto javy sa vedci snažili pochopiť pomocou tejto simulácie. To znamená, že aj po miliardách rokoch vývoja galaxie a putovania do galaktického stredu, sa niektoré čierne diery nemusia "pripojiť" k jadru a namiesto toho budú naďalej blúdiť galaxiou.

Astronómom sa podarilo zistiť, že v dnešnom vesmíre môže byť až desať percent kolapsarov vo forme pútnikov. Pritom keď mal vesmír zhruba dve miliardy rokov, bolo podľa simulácie týchto pútnikov neporovnateľne viac, ako je tomu dnes. 

Zdroj: Phys.org

Pridať nový komentár
TOPlist