Keď zostarne hviezda ako je naše Slnko, po uplynutí miliárd rokov, zmenší svoj polomer a zmení sa na bieleho trpaslíka.
Štúdium starších planetárnych sústav okolo bielych trpaslíkov nám poskytuje kľúčové body na rozriešenie osudu nášho Slnka a Slnečnej sústavy. Očakáva sa, že atmosféra bieleho trpaslíka zničí akýkoľvek materiál, ktorý sa naň nabaľoval na základné chemické prvky a následne ich rozdeľuje do vrstiev na základne ich atómovej hmotnosti.
Výsledkom je, že viditeľná, najhornejšia vrstva atmosféry by mala obsahovať len kombináciu vodíka, hélia (a malé množstvo uhlíka). Avšak výskum asi tisíc bielych trpaslíkov odhalil v ich spektrách nejakú formu kamenného materiálu. To naznačuje častú a pretrvávajúcu akréciu na týchto bielych trpaslíkov fragmetami pochádzajúcich odniekiaľ – ich presný pôvod je nejasný.
Astronómovia Matt Payne a Matt Holman uskutočnili sériu simulácií, pomocou ktorých môžeme zistiť, odkiaľ tieto čiastočky pochádzajú. Už vieme, že mesiace planét môžu byť ľahko vymrštené zo svojej dráhy prostredníctvom interakcií medzi planétami v systémoch s bielym trpaslíkom. Otázkou bolo, či tieto mesiace môžu prilnúť k hviezde tak, že spôsobia „znečistenie“ v ich chemickom zložení alebo či sa môžu chovať ako rozplýlené asteroidy smerujúce k hviezde. Problémom boli počítačové limity simulácií komplexne vyvíjajúceho sa systému, ktorý zahŕňa aj mesiace okolo planét.
Astronómovia vyvinuli techniku simulácie vývoja systémov bez mesiacov, ale neskôr do nej zahrnuli aj mesiace. Keď to urobili zistili, že mesiace vymrštené zo svojich dráh, často obiehajú po vutornej strane svojho planetárneho systému (aj vo vzdialenosti jednej astronomickej jednotky od svojej hviezdy) a v dôsledku toho buď „spadnú“ do hviezdy alebo sa rozpadnú na menšie asteroidy, kométy a iné malé telesá smerujúce ku hviezde. Ktorý z týchto scenárov je pravdivý, ukážu budúce výsledky.
Zdroj: phys.org
Pridať nový komentár