Nová analýza DNA odhaľuje, že pred záhadným zmiznutím mali vikingské kolónie v Grónsku "takmer monopol" na zásobovanie Európy mrožou slonovinou. Nadmerné spoliehanie sa na tento obchod mohlo prispieť ku kolapsu osád severného Grónska, keď klesol stredoveký trh so slonovinou.
Islandské Ságy hovoria o Erikovi Červenom nasledujúce: koncom 10. storočia bol vyhnaný do exilu za vraždu, utiekol do juhozápadnej časti Grónska a založil svoju prvú Severskú osadu.
Kolónia sa uchytila a do polovice 12. storočia existovali dve veľké sídla s počtom obyvateľov v tisícoch. Grónsko dokonca získalo vlastného biskupa. Do konca 15. storočia však severania z Grónska zmizli - ostali po nich len opustené ruiny a dlhoročné tajomstvo.
Predchádzajúce teórie o tom, prečo tieto komunity skolabovali, zahŕňajú zmenu klímy a tvrdohlavé dodržiavanie zlyhávajúcich poľnohospodárskych techník.
Niektorí historici upozorňujú na to, že obchodovanie s komoditami - najvýznamnejšou boli mrožie kly - s Európou mohlo byť nevyhnutné pre prežitie osád v Grónsku. Ozdobné predmety vrátane krížov a šachových figúrok boli vtedajšími remeselníkmi vyrábané z mrožej slonoviny. Avšak zdroj tejto slonoviny nebol nikdy empiricky doložený.
Teraz výskumníci z univerzít v Cambridge a Oslo študovali starobylú DNA z odrezkov klov a lebiek, ktoré sa najčastejšie nachádzali na miestach bývalých slonovinových dielní v celej Európe, s cieľom vysledovať pôvod zvierat používaných v stredovekom obchode. Pritom objavili evolučné rozdelenie u mrožov a odhalili, že grónske kolónie mohli mať viac ako dvesto rokov "takmer monopol" na dodávku slonoviny do západnej Európy.
Pre najnovšiu štúdiu, publikovanú v časopise Proceedings of the Royal Society B, výskumný tím analyzoval vzorky z mrožov, ktoré sa našli v niekoľkých stredovekých obchodných centrách - Trondheim, Bergen, Oslo, Dublin, Londýn, Šlezvicko a Sigtuna - datované väčšinou medzi 900 a 1400 n.l..
DNA ukázala, že počas poslednej doby ľadovej sa Atlantický mrož rozdelil do dvoch rodových línií, ktoré výskumníci nazývajú "východná" a "západná". Mroži východnej línie sú rozšírený po väčšine Arktídy, vrátane Škandinávie. Západné mrože sú však jedinečné pre vody medzi západným Grónskom a Kanadou.
Nálezy z prvých rokov obchodovania so slonovinou boli väčšinou z východnej línie. Napriek tomu, že dopyt od 12. storočia rástol, výskumný tím zistil, že dodávka slonoviny v Európe sa preorientovala takmer výlučne na kly zo západnej línie.
Hovorí sa, že slonovinu zo západných mrožov museli dodávať severanskí grónčania - získavali ju lovom a možno aj obchodovaním s domorodými obyvateľmi Severnej Ameriky v Arktickej oblasti.
"Výsledky naznačujú, že od 11. storočia sa Grónsko stalo hlavným dodávateľom mrožej slonoviny do západnej Európy - dokonca takmer monopolom," povedal doktor James H. Barrett, spoluautor článku z katedry archeológie Univerzity of Cambridge.
"Zmena v obchode so slonovinou sa zhoduje s rozkvetom severanských osád v Grónsku. Populácie rástli a stavali kostoly".
"Neskôr islandské záznamy naznačujú, že v roku 1120 používali osadníci z Grónska mrožiu slonovinovú, aby získali právo na vlastné biskupstvo od kráľa Nórska. Kly boli tiež použité na zaplatenie desiatkov pre cirkev," povedal Barrett.
Poukazuje na to, že obdobie od 11. do 13. storočia bolo v Európe časom demografického a ekonomického rozmachu, pričom rastúci dopyt mestských centier a elít bol uspokojovaný prepravou komodít zo stále vzdialenejších zdrojov.
"Požiadavky na luxusné tovary vyrobené zo slonoviny mohli pomôcť vzdialeným osadám norských komunít v Grónsku prežiť po stáročia," povedal Barrett.
Spoluautor článku Dr Sanne Boessenkool z Univerzity v Oslo povedal: "Vedeli sme, že analýza starých DNA má potenciál priniesť nové historické poznatky, ale zistenia sa ukázali byť naozaj veľkolepé."
Nová štúdia nám ale menej hovorí o konci grónskych kolónií, konštatujú Barrett a jeho kolegovia. Všimli si však, že je ťažké nájsť dôkazy o dovozoch slonoviny do Európy, ktoré sa datujú po roku 1400.
Slonia slonovina sa nakoniec stala materiálom, ktorý si európski remeselníci vybrali. "Zmena vkusu mohla viesť k poklesu stredovekého trhu mrožej slonoviny," povedal Barrett.
Vývoz slonoviny z Grónska mohol byť zablokovaný aj z iných dôvodov, akými mohli byť: nadmerný lov môhol spôsobiť, že mrožie populácie opustili svoje pobrežné "sídla"; "Malá ľadová doba" - trvalé obdobie nižších teplôt - sa začalo v 14. storočí; Čierna smrť zničila Európu.
Bez ohľadu na to, čo spôsobilo zastavenie obchodu s mrožou slonovinou v Európe , muselo to byť významné pre koniec severoatlantického Grónska," povedal Barrett. "Nadmerné spoliehanie sa na jednu komoditu, práve to, čo dalo spoločnosti svoju prvotnú odolnosť, mohlo tiež obsahovať semená jej zraniteľnosti."
Rozkvet zažilo obchodovanie s mrožou slonovinou v priebehu európskeho románskeho umeleckého obdobia ako materiál, ktorý sa používal na vyrezávané predmety. Cirkev vytvorila väčšinu z nich, vo veľkými slonovinových dielňach v cirkevných centrách, ako je Canterbury vo Veľkej Británii.
Populárne boli aj slonovinové hry. Vikingská hra hnefatafl bola často hrávaná s kusom mrožej slonoviny, ako aj šach, so známymi šachovými figúrkami z ostrova Lewis, ktoré patria medzi najkrajšie príklady severskej vyrezávanej slonoviny. Kly boli vyvezené ešte stále pripojené k lebke a tlame, ktoré tvorili čistý ochranný obal, ktorý bol oddelený v dielňach na spracovanie slonoviny. Tieto pozostatky umožnili tento výskum, pretože extrakcia DNA z vyrezávaných artefaktov by bola príliš škodlivá.
Autor Dr. Bastiaan Star z univerzity v Oslo povedal: "Doteraz neboli k dispozícii žiadne kvantitatívne údaje na podporu príbehu o mrožnej slonovine z Grónska. Mroži mohli byť prenasledovaní na severe Ruska a možno aj v Arktíde v Nórsku. Náš výskum teraz jednoznačne dokazuje, že veľká časť slonoviny, s ktorou sa obchodovalo s Európou počas stredoveku, skutočne pochádza z Grónska."
Výskum bol financovaný z Leverhulme Trust, Nansenfondet a Nórskou výskumnou radou.
Zdroj: hwww.cam.ac.uk
roob
darko
Anonymný