Pochádza z dôb keď na Zemi ešte žili Neandertálci a doba kamenná mala trvať ešte desiatky tisíc rokov. Približne pred 40 tisíc rokmi červ z kmeňa Hlístovcov zamrzol na východnej Sibíri. Zobudil sa v súčasnosti po niekoľkých týždňoch v izbovej približne 20 stupňovej teplote.
Článok tímu výskumníkov z Ruskej akadémie vied, Moskovskej univerzity a ďalších výskumných organizácií vyšiel v časopise Doklady Biological Sciences. Informujú v ňom, že získali údaje o schopnosti mnohobunkových organizmov prežiť dlhotrvajúcu anabiózu v Arktickom permafroste. Živé pôdne hlístovce Panagrolaimus aff. detritophagus (Rhabditida) a Plectus aff. parvus (Plectida) boli získané zo vzoriek permafrostových vrstiev z Pleistocénu rieky Kolyma na severovýchodnej Sibíri. Dĺžka prirodzeného kryospánku by mala byť zhodná s vekom permafrostových vrstiev, ktorý je 30 000 až 40 000 rokov. Hlístovce sa našli v dvoch vzorkách zo zozbieraných 300 vzoriek. Tie pochádzali zo zasypanej veveričej nory z hĺbky 30 metrov.
Ide o ohromný skok v dĺžke zaznamenanej anabiózy mnohobunkových organizmov. Doterajší rekord je podľa článku v Science Alert 30 rokov. Ten bol dosiahnutý na Pomalkách, ktoré sa podarilo priviesť k životu po 30 rokoch. Desatisíce rokov sú ďaleko dlhším obdobím, doteraz nevideným u mnohobunkových organizmov. Pokiaľ ide o jednobunkové organizmy, pri nich je zdokumentovaná aj anabióza trvajúca milióny rokov. Podľa tohto článku v Nature, sa zo soľného kryštálu podarilo oživiť baktériu po 250 miliónoch rokov.
Tieto výsledky ukazujú odolnosť života. Podľa nich, sú aj niektoré mnohobunkové organizmy schopné prečkať desatisíce rokov, kým opäť nastanú podmienky vhodné pre ich život.
Pre Siberian Times výskumníci k svojmu objavu povedali "Je zjavné, že táto schopnosť Pleistocénskych hlístovcov poukazuje na určitý mechanizmus adaptácie, ktorý majú a ktorý môže mať vedecký alebo praktický význam v súvisiacich vedných oblastiach ako sú kryomedicína, kryobiológia a astrobiológia."
Zdroj: www.sciencealert.com
Prsg