Globálne otepľovanie môže viesť k najväčšiemu prevodu bohatstva od chudobných k bohatým v histórii USA

, Autor: Tlačové správy z vedy

Neriadená zmena klímy spôsobí, že Spojené štáty budú chudobnejšie a rozdelenie príjmov nerovnejšie. Hovorí to štúdia zverejnená 29. júna v časopise Science. Najchudobnejšia tretina oblastí (USA) by mohla znášať ekonomické škody, ktoré budú stáť až 20 percent ich príjmov, ak sa tempo otepľovania nespomalí.

Štáty na juhu a spodnej časti Stredozápadu, ktoré sú už teraz chudobnejšie a horúce, stratia najviac, ekonomické príležitosti sa budú presúvať sa na sever a na západ. Chladnejšie a bohatšie kraje pozdĺž severnej hranice a v Skalistých horách by mohli mať zo zmeny najväčší úžitok, keďže náklady na zdravotnú starostlivosť, poľnohospodárstvo a energiu by sa mali zlepšiť.

Škody z klimatických zmien v období 2080-2099 na ročných zmenách HDP sa budú týkať najmä južných štátov USA.

Celkovo, štúdia - medzi autorov ktorej patria Michael Oppenheimer, držiteľ profesúry Alberta G. Milbanka v odbore geovedy a medzinárodných záležitostí na Princetonskom environmentálnom inštitúte a Ph.D. Študent DJ Rasmussen - predpovedá straty, ekonomickú reštrukturalizáciu a rozširujúcu sa nerovnosť. Štúdiu viedla Solomon Hsiang z University of California-Berkeley, Robert Kopp z Rutgersovej univerzity v New Brunswicku, Amir Jina z Chicagskej univerzity a James Rising, tiež z UC-Berkeley. Predtým Hsiang a Kopp spolupracovali s Oppenheimerom ako postdoktorandi v programe Woodrow Wilson School of Public and International Affairs v oblasti vedy, technológií a environmentálnej politiky, kde Rasmussen študuje.

"Neriadená zmena klímy bude pre veľké regióny Spojených štátov veľmi nákladná," povedala Hsiang, UC-Berkeley. "Ak sa vývoj nezmení, naša analýza naznačuje, že to môže viesť k najväčšiemu prevodu bohatstva od chudobných k bohatým v histórii krajiny."

Klimatická zmena najviac poškodí najchudobnejšie štáty USA.

Priekopnícka štúdia môže utíšiť diskusiu o tom, či klimatické zmeny pomôžu alebo ublížia americkej ekonomike. V štúdii sa po prvý raz používajú najmodernejšie štatistické metódy a 116 klimatických prognóz vyvinutých vedcami z celého sveta, aby sa ocenili dopady klimatických zmien a spôsob, akým priemysel alebo investori porovnávajú riziká a zisky.

"Tieto nové empirické prístupy v posledných menej ako desatich rokoch zrevolucionalizovali odhad vplyvov klimatických zmien a táto štúdia je vyvrcholením prvej komplexnej aplikácie týchto metód na americkú ekonomiku," povedal Oppenheimer.

Tím ekonómov a klimatológov vypočítal skutočné náklady a prínosy v oblastiach: ako poľnohospodárstvo, kriminalita, zdravie, dopyt po energii; pracovné a pobrežné spoločenstvá budú ovplyvnené vyššími teplotami, meniacimi sa zrážkami, rastúcimi hladinami ocánov a zintenzívňujúcimi sa hurikánmi.

"Pokiaľ nebude vyvinuté veľké úsilie na zníženie emisií a posilnenie odolnosti, pobrežie Perzského zálivu bude čeliť veľkému úderu," povedal Kopp, profesor v Rutgers. "Jeho vystavenie nárastu hladiny morí - zhoršené potenciálne silnejšími hurikánmi - predstavuje pre spoločenstvá v okolí veľké riziko. Stále extrémnejšie teplo spôsobí nárast násilnej zločinnosti, spomalí pracovníkov, zvýši náklady na klimatizáciu a ohrozí životy ľudí."

Rasmussen uviedol, že skorá kvantifikácia nákladov na zmenu klímy môže podporiť preventívne úsilie o zníženie budúcich rizík vrátane tých, pre oblasti pozdĺž pobrežia.

"Vybavením manažérov pobrežných oblastí odhadmi nákladov, ktoré by mohli vyplynúť z nárastu hladiny morí, môžu byť lepšie pripravení na zváženie rozhodnutí či investovať do protipovodňovej ochrany alebo problém stále ignorovať," povedal.

Ak sa rast emisií nespomalí, výsledné otepľovanie v dvoch posledných desaťročia tohto storočia skončí na úrovni 3-5 stupňov Celzia nad úrovňami 19. storočia. To spôsobí náklady porovnateľné s finačnou krízou v roku 2008 - s tým rozdielom, že táto potom postupne nezmizne a škody a chudobné oblasti po nej budú mnohonásobne väčšie.

"Skryté náklady na emisie oxidu uhličitého už nie sú skryté, pretože ich teraz môžeme jasne vidieť v údajoch," povedala Jina, postdoktorandka na Department of Economics v Chicagu. "Emisie, ktoré vychádzajú z našich automobilov a elektrární, pretvárajú americké hospodárstvo. Tu na stredozápade môžeme vidieť poľnohospodárske straty, ktoré sa podobajú na prachovým búrkam Dustbowl z 30. rokov minulého storočia."

Štúdia ako prvá svojho druhu oceňuje náklady otepľovania pričom na to využíva údaje a dôkazov, ktoré výskumná komunita nahromadila počas viacerých desaťročí. Z týchto údajov odhaduje, že pri každom zvýšení globálneho otepľovania o 1 stupeň Fahrenheita (0,55 ° C) stráca americká ekonomika približne 0,7% hrubého domáceho produktu, pričom každý stupeň otepľovania stojí viac ako posledný. Táto metrika môže krajine pomôcť zvládnuť zmenu klímy, podobne ako sa to robí pri iných ekonomických riziká, spôsobom akým Federálny rezervný systém používa úrokové sadzby na riadenie rizika recesie.

"Túto štúdiu by sme nedokázali spraviť bez prebiehajúcej revolúcie vo veľkých dátach a výpočtovej technike," povedal Rising, postdoktorand na UC-Berkeley, popisujúc 29 000 simulácií národného hospodárstva realizovaných v štúdii. "Po prvýkrát v histórii môžeme použiť tieto nástroje na to, aby sme sa pozreli do budúcnosti. Dnes robíme rozhodnutia o tom, aké životy chceme my a naše deti viesť. Keby počítačová revolúcia prišla o 20 rokov neskôr, nebolo by možné vidieť ekonomickú jamu, ktorú si pre seba kopeme."

Hsiang, Kopp, Jina, Rising, Rasmussen a niekoľko ich spoluautorov sú členmi laboratória Climate Impact Lab, konzorcia, ktoré nadväzuje na priekopnícky prístup k výpočtu klimatických rizík na celom svete.

Medzi spoluautorov štúdie patria aj Michael Delgado, Shashank Mohan, Kate Larsen a Trevor Houser z ekonomickej analytickej firmy Rhodium Group a Robert Muir-Wood a Paul Wilson z modelovej spoločnosti RMS pre modelovanie a analýzu rizík.

Výskum bol financovaný z grantov z Národnej vedeckej nadácie, Ministerstva energetiky Spojených štátov amerických, Skoll Global Threats Fund a grantu udeleného spoločne Bloomberg Philanthropies, Office of Hank Paulson a Next Generation.

Zdroj: www.princeton.edu, Science

 

 

 


 

Kľúčové slová
globálne otepľovanie
Po kliknutí na vybrané kľúčové slovo sa vám automaticky zobrazia všetky súvisiace články na pc.sk

"Neriadená zmena klímy" - dalej netreba citat. ak si niekto mysli, ze regulaciou co2, stopoveho prvku v atmosfere, dokaze riadit klimu, tak je cisty blazon.

asi tak,je to len jeden zo striedajucich sa cyklov ochladenia a oteplenia na zemi.problem je v tom ako sa s tym vysporiadavame.a ten"prinos" k rieseniu problemu zo strany financnych a politickych "elit" je slusne povedane poslabsi

Podla tvojej logiky potom aj taky horcik alebo draslik, ktoreho su stopove prvky v tvojom tele ta nijak nemoze ovplivnit (velka zmena koncetracia ta moze zabit)!!! Myslim, ze si sa pekne oznacil za blazna.

Zabudli ste na to, že v USA vlastní skoro každý zbraň.
Takže bohatí si svojho bohatstva dlho neužijú :D
A tak si myslím že príde k prevodu bohatstva práve naopak, ako píšete :D

Ved vzdy ide bohatstvo od chudobnych k bohatym. Inak by potom boli bohati chudobni a chudobni by boli bohati a furt kolem dokola. Takto je to jednoduchsie: chudobni chudobneju az skapu. Ci? :)

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
TOPlist