Štúdia ruských vedcov publikovaná v časopise Physical Review D referuje o pomere nestabilných častíc v zložení tmavej hmoty.
Podiel nestabilných častíc na zložení tmavej hmoty bezprostredne po Veľkom tresku podľa nich nebol vyšší ako 2 až 5 %. To znamená, že v dnešnom vesmíre je zrejme až o 5 % menej tmavej hmoty, než koľko jej bolo v období rekombinácie. V súčasnosti však ešte nedokážeme povedať, ako rýchlo sa jej nestabilná zložka rozpadala.
Doposiaľ rozpor medzi kozmologickými parametrami nameranými v súčasnom vesmíre a vo vesmíre krátko po Veľkom tresku viacerí vedci vysvetľovali predpokladom, že podiel tmavej hmoty vo vesmíre počas jeho evolúcie klesol. Nik ale nevedel, o koľko. Až dnes na základe výpočtov spomenutých ruských vedcov sa začalo uvažovať, že ranom vesmíre bolo viac tmavej hmoty ako v dnešnom.
Fyzici porovnali údaje zo satelitu Planck s modelmi rozpadajúcej sa tmavej hmoty a všeobecne prijímaným kozmologickým modelom, ktorý predpokladá stabilnú tmavú hmotu. Vyšlo najavo, že s pozorovaniami sa predsa len lepšie zhoduje rozpad tmavej hmoty.
Zdroj: phys.org
passco