Autonómne autá a licencia na zabíjanie

Ako vie autonómne auto či si zvoliť smrť chodca alebo vašu? Etické otázky o živote a smrti, ktoré je potrebné riešiť.

Roboti sú už nejaký ten čas súčasťou ľudského života. Zatiaľ, a možno naštastie, nechodia po ulici humanoidi, za to však roboti vykonávajú často náročné úlohy ktorých sa človek radšej zriekne. V tomto prípade sú naozaj nápomocní. Robot aspoň zatiaľ musí mať presne naprogramované svoje úlohy aby vedel ako sa v určitých situáciách zachovať. Vo výskumných laboratóriách sú možno už aj pokročilejšie verzie, začínajúce rozmýšľať samostatne, schopné samoučenia.

Roboti, alebo ak chceme autá bez šoférov, sa už objavujú na cestách. Aj keď je táto technológia stále vo vývoji, už teraz sa nám ponúkajú rôzne otázky. Ich ovládajúci softvér už teraz čelí jednej z najzávažnejších etických otázok. Ako sa zachovať v naozaj kritickej situácií, ktorá vyústi do takmer istej smrti jedného z účastníkov premávky?

Má robot (auto) zabiť chodca alebo vás?

Pokiaľ sa bavíme v rovine, že nie je iného východiska ako smrť jedného z vás, potom aká je odpoveď? Predstavme si situáciu, že cestujete po klasickej jednoprúdovej ceste a vaše auto sa blíži k tunelu. Ani po jednej strane cesty nie je v krízovej situácii kde odbočiť. Zrazu sa na ceste tesne pred tunelom objaví napr. dieťa ktoré zakopne a spadne v strede cesty a nie je možné ho obísť ani z jednej strany, či dokonca včas zabrzdiť. Jediná možnosť je zrážka s ním alebo naraziť do steny začínajúceho tunela čo vás môže zabiť.

Obidve situácie vedú takmer isto k závažným zraneniam až smrti. Po etickej stránke nie je na túto otázku žiadna správna odpoveď. Ako sa má potom zachovať robot (auto) v tejto krízovej situácii? Áno, všetko sa dá naprogramovať, ale naprogramovať aj takéto situácie, to chce ozaj veľkú diskusiu. Opýtať sa však môžme ešte lepšie a to: Kto má rozhodnúť o tejto etickej otázke?

Je to otázka priamo na dizajnérov, zákonodarcov a ďalšie relevantné autority, aby sa zaoberali podobnými situáciami ktoré môžu (a budú) vznikať používaním autonómnych automobilov. Z pohľadu vodiča je predostrený problém tunela oveľa viac komplexnejší problém ako akýkoľvek dizajnérsky. Ide priamo o život človeka a táto situácia poukazuje na nutnosť jej riešenia. Je lepšie zabiť dieťa, alebo je lepšie zabiť vodiča. Tejto dileme sa budú chcieť tvorcovia áut zrejme vyhnúť.

Zdravotný personál resp. doktori sa zaoberajú touto otázkou často. Podľa lekárskej etiky sú ale podobné otázky väčšinou ponechané na pacientovi alebo jeho rodine. Pacient alebo rodina sa rozhodne čo ďalej. Auto túto možnosť nemá. Pozná len "A" alebo "B". Podobný scenár je aj pri autonómnych autách. Prečo by mal niekto rozhodnúť či zabiť dieťa alebo vodiča. Ak ostane všetko rozhodovanie na aute potom kto bude niesť zodpovednosť za prípadnú smrť?

Riešením by mohla byť inšpirácia z lekárskeho pohľadu. V kritických situáciách by mohlo auto brať príkazy vodiča ako nadradené, čím by sa mohla táto otázka vyriešiť. Tak ako v zdravotníctve tak aj pri výrobe autonómnych vozidiel musia návrhári a inžinieri poznať morálne a etické hranice. A teda vodič auta by mal primárne rozhodovať čo sa v takých situáciách stane. Autonómne vozidlá boli zamýšľané ako samostatné jednotky, ktoré vedia čo a ako. No zatiaľ táto technológia vhľadom na položené otázky takto fungovať nemôže.

Ak teda výrobcovia áut budú chcieť vyrobiť úplne autonómne vozdilo, nemali by to byť práve oni, kto rozhodne o tom kto prežije a kto ostane žiť. Na obrázkoch a videu je vidieť ako autonómne autá Google majú reagovať na chodcov či cyklistov. Ako však budú reagovať keď príde na vyššie popísanú situáciu je otázne.

Zdroj: theconversation.com